Natisnúť sa do Joowonovho staručkého bavoráku tak, aby sa tam všetci zmestili, sa javilo byť samovražednou misiou.

Vonku aj naďalej zúril intenzívny lejak, po stranách ulíc sa vytvorili malé potôčiky dažďovej vody.

Prehovoriť Hyeonju na hotelovú izbu nešlo ako po masle. Zväčša nesúhlasila, rukami sa pevne držala kovového zábradlia Jongsuovho lôžka. Ani za nič ho nechcela opustiť, ale naostatok pristala na Yoongiho návrh. Veď im tú izbu už zaplatil.

Z predných sedadiel sa ozývali hlasné k-popové piesne, medzi ktorými najhlasnejšie vyhrávala CUPID od KARY.

Joowon sa na sedadle vodiča vlnil ako keby prežíval svoju chvíľku slávy a spieval si do veselého rytmu.

Yoongimu z tej presladenej muziky skoro mozog vyskočil, no svoj záchvat sa pokúsil potlačiť, aby nemusel šľapať do hotela pešo.
Načo zbytočne provokovať zasneného Joowona?

Jimin sa na svojom dobrom kamošovi nahlas zabával. Smial sa a popritom ho nahrával na mobil. Yoongi si bol istý, že to video bude čoskoro kolovať ich skupinovou konverzáciou.

Aspoň niekto vie odľahčiť atmosféru...

Nakoniec tomu bol aj on vďačný, pretože ho to priviedlo k iným a najmä krajším myšlienkam. Až keď si museli vystúpiť, doľahlo na nich šero dnešných udalostí.

Junki držal svoju mamu za predlaktie, aby sa náhodou nepošmykla na nejakej kaluži. V druhej ruke stískal dáždnik Joowonovej sestričky, ktorá ho zabudla pod zadnými sedadlami. Bol ružový, miniatúrny, s vyobrazením populárnej kreslenej postavičky Hello Kitty.

Sekne ti to, Junki.

Yoongi ich nechal ísť napred, nech sa zohrejú na recepcii. Predsa len sa do nich opieral studený víchor a zdalo sa, že pršať bude aspoň ešte do východu slnka.

Keďže Joowon podcenil svoj letný outfit, zostal aj naďalej prikovaný na sedadle vodiča a cez otvorené okno im zaželal dobrú noc. Vraj sa zastaví aj zajtra a ak budú potrebovať odvoz, je im vždy k dispozícii.

Yoongi iba mlčky pozoroval, ako veľmi o seba tí dvaja dbali. No a v kútiku duše im závidel utužené a ničím nefalšované priateľstvo, aké si počas toľkých rokov vybudovali.

~

Hotel vyzeral celkom k svetu. Ani omylom to tu nesmrdelo prepychom, ale útulný bol až-až. Tri hviezdičky pyšne viseli pod jeho názvom.

Yoongi konal ako len najrýchlejšie vedel. Boh vie, či sa Hyeonju chvela od dnešných pikantných noviniek alebo preto, lebo mala oblečený len tenký blankytný blejzer.

Yoongi schmatol kľúče od izby, poprial milej recepčnej pekný večer a spolu s ostatnými sa nasúkali do menšieho výťahu.

Jimin stál nalepený na Yoongim a on zas na Junkim tak tesno, že mu takmer dáždnik s Hello Kitty vypichol oko. Cesta hore našťastie netrvala dlhšie ako minútu.

Chodba bola zaobalená do starodávnych kvetinových tapiet a ich kroky zjemňoval drsný bordový koberec, ktorého tento rok určite minulo dôsledné tepovanie.

Izba, ktorú Yoongi na túto noc zarezervoval, sa nachádzala až na samom konci. Prvotriedny luxus to pre miestnu smotánku síce nebol, no na nocľah to postačí. Junki aj Hyeonju mali k dispozícii ako televízor, tak aj ošarpané rádio na stolíku.

Jimin verne postával popri Yoongiho boku, obaja sa neodvážili vstúpiť ďalej ako po prah. Nechceli ich zbytočne zdržovať, veď aj tak ich zmátala doterná únava.

„Staromódne, ale použiteľné. Hádam sa vám bude spať dobre," stručne okomentoval Yoongi, ktorý by sa už tiež najradšej zvalil do postele.

„Prekonal si sa," Junki sa pozorne porozhliadal po vcelku vzdušnej izbe a pouškrnul sa. „Dobrá práca, braček."

„Je to moja povinnosť."

Urobil som to však rád.

„Zajtra vám prinesieme raňajky. Tie totiž nie sú v cene, že?" Obrátil sa Jimin s otázkou na Yoongiho.

„Nie, ale niečo už splašíme. O deviatej sme tu ako na koni," prisľúbil im a zvrtol sa na päte. „A potom sa porozprávame."

~

Napočudovanie Yoongiho tuhý spánok nepreťala policajná siréna a ani Jiminove drevené džudo chvaty, ktoré si na ňom rád otestoval.

Čosi hebké mu ďobalo do líc a na hrudi pocítil malú záťaž. Sprvu mu to neprekážalo, skôr mu to prišlo príjemné. Napokon však boli podobné žarty dosť otravné, a tak sa s obrovskou nechuťou prinútil otvoriť oči.

Očakával pred sebou rozostrenú tvár Jimina, ktorý by si náramne užíval podobné doťahovačky.

„Eoullugi?"

Strakatá pouličná mačka sa teraz venovala pečlivému umývaniu svojej pravej labky, no pri vyslovení jej mena ihneď zbystrela. Dva žiarivé smaragdy upriamila rovno na Yoongiho a na odpoveď roztomilo zamňaukala.

„Eoullugi," zopakoval, ako keby tomu sám nemohol uveriť.

Tá chlpatá potvorka sa tu neukázala už niekoľko týždňov a teraz si sem takto nonšalantne nakráča. Bezstarostne vysedávala na jeho hrudi a chvostom blúdila po prikrývke.

Kde si sa len zašívala, hm? Taktiež si si urobila menší výlet do Tägu?

Koľko by vlastne zabralo priemernej mačke dostať sa z Pusanu do Tägu?

„Eoullugi!"

Vykríkol naradostene Jimin a začal sa sápať po Yoongiho polovici postele, len aby sa zblízka presvedčil o mačkinej prítomnosti.

Yoongi od prekvapenia skoro podskočil, ale neprestával ju škrabkať za uchom.

Eoullugi aj Jimina počastovala krátkym pozdravom.

„Ona sa vrátila, hyung! Vidíš to? Vrátila sa!"

Jimin nečakal dlhšie a schytil ju do svojho náručia, pritískajúc si ju na rozťahané tričko, akoby od toho závisel jeho život.

Yoongimu od toho zaplesalo srdce. Aj keď tušil, že Jiminov vzťah s touto tuláčkou bude silný, nikdy by mu na um nezišlo, že si ju obľúbi až natoľko. Až natoľko, že mu takmer slza vyhŕkla. Až natoľko, že ju takmer udusil. Až natoľko, že ho Eoullugi mala najväčšiu chuť zasiahnuť ostrými pazúrikmi.

Iba s veľkým sebazaprením sa nechala Jiminom mačkať a pri prvej príležitosti, kedy jeho obrana povolila, sa mu prekĺzla popod ruku a vyskočila na parapet. Tam sa asi cítila oveľa bezpečnejšie.

„Nemôžem tomu uveriť!" stále si trel oči. „Eoullugi nás prišla navštíviť, Yoongi! Uhni na stranu," kázal mu, pretože práve na jeho strane sa v nočnom stolíku nachádzali rezervné konzervy pre jeho mačaciu spoločníčku.

Rýchlo sa rozvalil po lenivom Yoongim a rukami sa už-už načahoval po maškrte pre Eoullugi.

„Jimin, sakra, dávaj pozor na tie svoje lakte!" zavrčal Yoongi a voľnou rukou mu venoval výchovný pohlavok.

Keď bol takto rozrušený, často si nedával pozor, kam tými svojmi hnátami mieri.

„Už to bude," bruškami sa zachytil o vrch konzervy a potiahol ju bližšie k sebe, aby ju mohol otvoriť. Táto bola Eoullugina obľúbená. Vždy sa po nej zalizovala jedna radosť.

Yoongi obďaleč sledoval, s akou nehou Jimin tulávú mačku kŕmil. V zraku mu hrali tie najkrajšie iskričky a po tvári sa mu rozhostil široký úsmev. Okrem toho sa jej ešte sladkými slovami prihováral a tiež jej nevinne vyčítal, prečo sa tu neobjavila už oveľa skôr.

Eoullugi si ho poväčšine nevšímala, naplno ju zamestnávala konzerva s výborným tuniakovým obsahom. Jiminove výčitky boli to posledné, čo by ju momentálne dokázalo rozhodiť.

Na záver svojich raňajok sa iba povystierala, odplašila Jiminovu blížiacu sa dlaň a zas zmizla z ich dohľadu. Von oknom rovno skočila po potrubí až ku smetným košom.

„Ani sa nepoďakovala," odvrkol Jimin a odložil prázdnu konzervu, aby tam zbytočne nezavadzala.

„Určite sem príde znova. Také drahé jedlo jej kupuješ hádam len ty," utešil ho Yoongi, ktorý sa opätovne pokúsil zavŕtať do perín. Predsa len by sa mu zišlo naspať ešte zopár hodín naviac.

„Opováž sa!" zrúkol naňho Jimin a hodil doňho svoj vankúš.

Nemôže tu chrápať, zatiaľ čo jeho rodina hladujd. Kde si stratil svoje vychovanie, Min Yoongi?

„Padaj z tej postele a bež sa umyť," prikázal mu neoblomne Jimin. „Dnes nás čaká ešte dlhý deň. Žiadne povaľovanie nestrpím."

A tak sa Yoongi, chtiac-nechtiac, musel vysúkať z príjemne vyhriatých prikrývok.

Ak by mal byť úprimný, najradšej by všetky povinnosti ohľadom svojej rodiny hodil na Jiminove plecia. Ten sa mu javil byť šťastnejší a rozhodne aj o pár úrovní priateľskejší.

Dobrý nápad. Nech tam ide Jimin sám. Joowon mu rozhodne urobí taxi.

„Hyung? Ohluchol si snáď?" spýtal sa ho tesne pri uchu.

Aish, Jimin! Nezakrádaj sa ku mne tak potichu.

„Veď už idem..."

Zatiaľ čo sa Yoongi snažil zo seba spraviť človeka, zišiel Jimin dole do kuchyne, aby mohol začať s prípravou raňajok.

Popravde, sám nevedel čo si mal o Hyeonju a Junkim myslieť. Vzhľadom na to, čo všetko sa včera zomlelo sa vôbec nečudoval, že ho prehliadali ako vzduch. Nepripisoval to nijakej alarmujúcej nenávisti alebo krkolomnej pomste, no prostej frustrácii. Aj keď Yoongi o svojom otcovi hovoril výhradne v tom zlom, ostatok rodiny ho mohla vnímať odlišne.

Aký bol rád, keď ho v kuchyni na chladničke čakal lístoček o tom, že jeho rodičia šli nakúpiť čerstvé suroviny na koláče a sendviče.

Aspoň nebudem musieť čeliť uštipačným narážkam mojej mamy...

Za posledné dni ho nimi obsypávala až-až. Rozumel jej rozhorčeniu, no neustále pochodovanie po jeho chabom sebavedomí sa na ňom výrazne podpísalo. Dokonca si to všimol aj Jihyun a ten bol z celého tohto konfliktu totálne vyškrtnutý.

Našťastie. Ešte by si ma aj on doberal.

Jimin z komory vytiahol jedno balenie miyeoku, jeho obsah vysypal do misky so studenou vodou a nechal ho odpočívať desať minút.

Medzitým už krájal bravčové mäso na malé kúsky, ktoré sa budú polievke svedčať.

Vo varení si však veľmi neveril. Možno aj preto zakaždým žobral od Michin, aby mu navarila ona. Jednak mu jeho kulinárske výtvory absolútne bnechutili a po druhé, vždy sa mu niečo pripálilo. Aj teraz počítal iba s tým najhorším.

Nesmieš to vzdať, Jimin. Nesmieš sa strápniť pred Yoongiho rodinou. To dáš! Je to ľahký recept. Zvládlo by ho aj decko.

Nesmelo hypnotizoval obrazovku svojho mobilu, kde mu Sunghi poslala recept na ten najjednoduchší Miyeok-guk.

Ospravedlňovala sa mu, že nemôže priložiť ruku k dielu, no zasa sa musela starať o svojho mladšieho brata.

Jihyun rozrazil dvere od kuchyne práve vo chvíli, kedy Jimin krájal posledné kúsky bravčoviny. Od preľaknutia mu čepeľ noža zablúdila na vlastné prsty.

Netrvalo ani sekundu kým bolestne sykol a začal vyvádzať z toľkej krvi, čo mu z rany vytekala.

Jihyunom to však nehlo. Stále zízal do svojho mobilu a na perách sa mu pohrával ten divný zasnený úškľabok ako aj minule.

Jimin po ňom vyčítavo fľochol, ale ani to neprilákalo jeho pozornosť.

„Kvôli tebe som sa porezal!"

„Jasné. Ešteže to máš na koho hodiť," ozval sa bezstarostne jeho mladší brat a už-už si chcel vziať svoje cereálie ku stolu.

Jimin mu ihneď vytrhol mobil z ruky a odložil ho do zadného vrecka svojich nohavíc.

„Jimin!"

„Pozri, čo si spôsobil!" nastavil mu ťažko poranenú ruku, po ktorej sa skrúcali potôčiky karmínovej krvi. Zopár kvapiek už stihlo spadnúť na podlahu.

„Bože, Jimin! Zaserieš celú dlážku!" precedil pomedzi zuby Jihyun a sklonil sa, aby ten neporiadok upratal. Zaschnutá krv je hotové peklo.

On na mňa hystericky nekričí kvôli tomu, že sa dotýkam jeho vecí? Čo je to s ním?

„Nemáš zač," zašpinenú útierku položil na pracovnú plochu hneď vedľa drezu a vystrel pred svojho brata otvorenú dlaň. „Daj to sem."

„Takto sa rozpráva so svojím hyungom?" nadvihol obočie.

„Naozaj ma tu ideš chytať za slovíčka?" pretočil otrávene očami. „Nič som ti predsa neurobil, Jimin. A ani som ti neadresoval žiaden uštipačný komentár."

„S kým si toľko vypisuješ?"

„A čo ťa je do toho?"

„Som tvoj hyung, zaujímam sa o teba."

„Nehovor," falošne sa uchechtol. „Mne príde, že sa zaujímaš hlavne o seba."

„Vrátim ti mobil, ak mi pomôžeš."

„Ja a pomôcť ti? Na to tu máš tých svojich kumpánov, no nie? A navyše," odmlčal sa, pretože sa pohľadom usiloval nájsť druhého chalana. „Kde je Yoongi?"

„Uniesli ho mimozemšťania," zamrmlal si Jimin. „Asi si čistí zuby. Chceš mu asistovať?"

„Lepšie ako asistovať tebe..."

„Jihyun~ssi," opäť naňho doľahli otrasné migrény. Ako veľmi ich neznášal a aká to škoda, že drvivú väčšinu z nich mal na svedomí práve parchant menom Park Jihyun.

„Prosím ťa, pomôž mi pripraviť niečo na raňajky. O hodinu musíme zájsť za Yoongiho bratom a mamou a máme im doniesť nejaké jedlo," objasnil v skratke.

„Mama hovorila, že si len vymýšľaš..."

Vôbec ma to neprekvapuje.

„Je to pravda. Inak by som si asi dobrovoľne neodfaklil ukazovák, nemyslíš?"

„No ty si schopný skutočne všetkého, Jimin," poznamenal Jihyun a nazrel mu cez plece do drezu. „Ako dlho tam ten miyeok už máčaš?"

„Čo?"

„Tie riasy."

„Sakra!"

Obrátil sa a v sekunde už zlieval studenú vodu z misky, aby včas zachránil úbohé morské riasy. Niežeby nemal čas na pokus číslo dva, ale už aj tak mu dnešok robil poriadne stresy.

Našťastie miyeok nestihol úplne zmäknúť.

„Ustúp nabok, braček," Jihyun si s pyšným výrazom už viazal zásteru. „Ukážem ti, ako sa správne varí. Sleduj a uč sa."

Nakoniec Jimin trpko oľutoval, že si nechal poradiť od svojho mladšieho brata. Nielenže mu to zrazilo ego ešte nižšie, no cítil sa aj neuveriteľne nemožne.

Som starší, ale neviem toho ani spolovice tak veľa, ako ten malý nafúkanec.

Jednej skutočnosti bol však nesmierne rád. Jihyun sa ho zbytočne nevypytoval na udalosti predošlých dní a nespomenul ani ich rozčarovanú matku. Jednoducho sa koncentroval na krájanie zeleniny, na súvislé opekanie ryže a dochucovanie polievky.

Jiminovi padol zo srdca obrovský balvan keď zistil, že majú ešte desať minútový náskok. A navyše, pokrmy vytvorené Jihyunom vyzerali fakt k svetu.

Hnedá ryža s fazuľovými strukmi, aromatické reďkovkové kimči a pestrý šalát z morských plodov. Vďaka všetkým týmto dobrotám sa aj jemu samému hromadili v ústach sliny.

Akonáhle však chcel ochutnať, Jihyun ho tresol po ruke s karhavým pohľadom.

Kto z nás je tu hyung, čo?

Zvyšný čas strávili dôkladným balením jedla do dóz a bento boxov. Najväčším orieškom bola pochopiteľne polievka, pretože aj pri najviac tesniacich obaloch hrozilo, že sa na zadných sedadlách rozleje.

Odbilo presne deväť, keď Jihyun vykúzlil posledný uzol na plátenom vrecúšku.

Opakom dlane si prešiel po spotenom čele a víťazoslávne pred Jimina nastavil dlaň tak, ako na začiatku.

„Zaslúžim si ho," ohradil sa.

„Fajn," Jimin spokojne vylovil jeho mobil a podal mu ho. Za svoju ťažkú prácu si ho vskutku zaslúžil. On by takto nenavaril ani ak by mu niekto ponúkol jachtu.

„A pozdravuj Yoongiho famíliu."

„Budem," usmial sa Jimin, no Jihyuna už nebolo.

Stále sa niekde zašíva s tým svojím mobilom. Raz mu z toho solídne prepne.

Namiesto vtieravého brata mu dnešné ráno prišiel spríjemniť ešte aj Yoongi. Ten sa po svojej očiste konečne došuchtal na prízemie.

Nevyzeral síce k svetu, no na Yoongiho parametre to bolo okej. Čierne oblečenie si nedokázal odoprieť, ale úsmevom teda nešetril. Najmä nie čo sa týkalo Jimina.

„Netušil som, že si až taký dobrý kuchár."

„Kiež by som bol," previnilo sa pousmial. „Toto je Jihyunova práca."

„Jihyun ti pomohol? V akom čudnom vesmíre to žijeme?"

„V tom najčudnejšom," pritakal Jimin a pchal Yoongimu plátené tašky plné čerstvého jedla do rúk. „Teraz by sme však mali vyraziť, lebo to nestihneme."

Yoongi nad ním iba pobavene krútil hlavou. On sám vedel, že vôbec nezáleží na tom, či sa oneskoria o dve minúty alebo o celých dvadsať. Tak či tak mu prišlo nanajvýš roztomilé, ako sa Jimin náhlil kvôli jeho nepodarenej rodinke.

Večný meškač sa ponáhľa, aby nezmeškal. Jednoducho absurdné.

Jimin ho neprestajne súril, aby zrýchlil svoje povaľačské tempo. Obzeral sa spoza pleca na flegmatického Yoongiho a popod nos hrešil.

Jeho cit pre dochvíľnosť prerušilo až povedomé zamňaukanie, ktoré sa ozvalo spoza neveľkého kríku.

Okamžite zastavil, skúmajúc stvorenie, ktoré sa za bujnou zeleňou ukrývalo. Po chvíli z neho vystrčila hlávku tuláčka Eoullugi a svižne priskočila k Jiminovi, ktorému sa už spokojne obtierala o nohy.

Žiarlim.

Jiminovi sa rozjasnili oči, zrazu sa nikam neponáhľal, pretože všetok čas tohto sveta patril len a len jeho miláčikovi Eoullugi.

Čupol si k nej a zahájil druhé kolo škrabkacej seansy.

Yoongi zas až taký zaneprázdnený nebol, nakoľko sa o jeho nohy neobtierala nijaká ďalšia mačka, ale za to uprene sledoval ten podivuhodný krík.

Zazdalo sa mu, že sa v ňom čosi pohlo a dokonca do jeho uší doľahli aj iné tlmené mačacie zvuky.

„Jimin..."

Nestihol sformulovať ani prostú vetu, keď naňho spoza listov vykukli tri páry smaragdovo zelených očí.

Zvláštne stvorenia sa k nemu nebojácne dotackali, obzerali si Yoongiho ako keby bol celosvetovou raritou.

Všetky tri mali podobné škvrny ako aj Eoullugi, len vo farbe sa značne líšili.

„Tak preto si bola tak dlho preč?" započul Jiminov rozcítený hlas. „Och, Eoullugi! Prečo si sa nám nepochválila už skôr, že si mama?"

~

hello there ( ꈍᴗꈍ)

bohužiaľ, začnem trošku netradične a teda smutne 👉👈 myslela som si, že by som mohla v brf napredovať, ak budem mať prázdniny. tie síce prišli (aj keď pekne neskoro), ale teda od školy tak celkom pokoj nemám. je mi to tak ľúto guys, že ste zas museli čakať vyše 6 dní. it's my fault, pretože poslednou dobou sa mi naozaj nedarí, prokrastinujem a asi mám aj niečo s psychikou T_T

preto vám nemôžem sľúbiť, že brf pôjde ako po masle (aj keď to mám už dopisané), ťažko povedať ako často zvládnem updaty, lebo na mňa zo školy príšerne tlačia. tak či tak, please forgive me a stay strong!

dnešná kontrola kapitoly neprebehla podľa mojich predstáv, takže sa za vysoký výskyt chýb ospravedlňujem
( ･ั﹏･ั)

máme pred sebou ešte 5 kapitol, spolu to snáď dáme! musíme dúfať 🧡

sga.