Zastali pred maličkým podnikom vtesnaným medzi dvoma obytnými domami. Oproti ostatným však vyzerali celkom zakrpatene, pretože sa v Pusane dvíhala do výšin drvivá väčšina panelákov.

Teraz si už pomôcť fakt nemohol, oči mu šli vyskočiť z jamôk, keď sa pred ním zjavili traja známi. Tí, ktorí mu chýbali každučký jeden deň a tí, ktorých musel včera tak narýchlo opustiť.

„Ahoj, Gloss," pozdravil ho vysmiaty MB mávajúc naňho rukou.

„Zdrhanie je tvoja parketa, čo?" Nari si nemohla nechať ujsť ani tú najmenšiu príležitosť na to, aby ho podrýpla.

„Báli sme sa, že si sa prepadol pod zem, braček. Tvoje zmiznutie bolo pre nás záhadou," pridal sa do rozhovoru aj Banji, vyberajúc si nechtom čosi spomedzi zubov.

„Čo tu robíte?" zalapal Yoongi po dychu. Akonáhle však pocítil Sunghiinu ruku na svojom chrbte a uvidel jej hrejivý úsmev, všetko mu do seba zapadlo ako skladačka.

Urobili to pre mňa? Pre mňa?

Akoby to bol len hlúpy sen; zasnívanie, ktoré možno čoskoro pominie.

Zvláštnosť zaplavila jeho telo lebo, hádam, po prvýkrát bol tým dôležitým, o koho sa ostatní zaujímali. Bol stredobodom tohto stretnutia.

„Ako sa vám to vlastne podarilo?" obhliadol sa na Sunghi a po chvíli aj na druhú stranu, kde pyšne postával Jimin.

„Nebolo to také náročné," odpovedala Sunghi, „po ich vystúpení som im vysvetlila o čom je reč a oni súhlasili. Chceli ťa vidieť. A som si istá, že ty ich taktiež..."

„To si píš," úsmev sa mu väčšmi prehĺbil. Najradšej by sa im obom hodil okolo krku.

„Nebudeme vás otravovať," podotkol Jimin a položil svoju ruku na Sunghiino plece, „všakže?"

„Teraz je to na tebe, Gloss," zachichotala sa na odpoveď a pomaly odišli.

Yoongi nestihol včasne zareagovať a ani sa im dostatočne poďakovať, lenže oni na rozdiel od MB-ho, Banjiho a Nari, budú v Pusane aj po dnešku.

Nikdy by si bol neprial viac, aby sa mohol s nimi opäť raz vrátiť do Tägu.

Spoločne vstúpili do maličkej utúlnej reštaurácie, v ktorej ponúkali trochu rozvarené tortellini, no zároveň aj vcelku dobrú syrovú pizzu.

Min Yoongi šiel ako posledný, ale vo dverách sa na moment pozastavil. Otočil sa a uvidel, ako sa Sunghi aj s Jiminom strácali v diaľke.

Tägu bude navždy môj domov, no Pusan nie je až taký zlý...nie, ak v ňom žije aj Sunghi.

~

Z práce sa vracal pomerne vysílený, avšak stále šťastný zo stretnutia so starými priateľmi. Mali si toho veľa čo povedať. Či už o hudbe, o študentskom živote ako-takom, alebo o tom, čo všetko sa v Tägu po jeho odchode zmenilo. Ak by bolo možné, nezaváhal by a ihneď by si aj kúpil spätný lístok domov. Zašiel by tam pokojne aj teraz v noci, kedy na oblohe panoval striebristý kotúč mesiaca a kde sa naňho spoza kríkov škerili ostré mačacie tesáky.

V Tägu by azda boli aj lavičky pohodlnejšie...

Akurát si na jednu sadol. Parky v Pusane neboli najškaredjšie a dokonca boli aj pomerne čisté, lenže toto mesto nebolo jeho milovaným domovom. A aj keď tam v Tägu neblo všetko perfektné, aspoň mal pri sebe svoju D-town group. Ľudí, čo ho chápali lepšie ako vlastní rodičia. Ľudia, ktorí by ho bez zaváhania uchýlili pod svoju strechu.

Zdalo sa mu, že to bude dlhá a náročná noc. Vonku dul príjemný vánok a od včerajška nepršalo. Spať však priamo pod holým nebom na plátoch dreva obrasteným machom, nebolo zrovna dvakrát lákavé.

Po chvíli si na lavičku ľahol, nohy mu mierne prevísali cez okraj a šiltovkou si tienil tvár, aby mu do očí nesvietilo silné pouličné osvetlenie.

Vo svojej bunde nahmatal starú dobrú pamäťovú kartu, ktorá bola našťastie ešte stále funkčná. Nemohol sa dočkať, až si nájde o troškuv viac času a pripomenie si aj to málo dobrého.

Oči sa mu pod ťarchou viečok už pomaly zatvárali. Nočný ruch ho však netrápil, zväčša nemal problém zaspať hocikde. V škole na hodinách angličtiny zvyčajne vysedával s ovisnutou hlavou a sem-tam v metre prespal stanicu či dve.

Park vlastne nebol tým dôvodom, prečo nemohol zaspať. Tou príčinou bol hlavne Jimin, ktorý sa tu zjavil znenazdajky a už-už odkláňal brandovanú šiltovku z Yoongiho čela.

„Spíš?"

Yoongi po ňom vrhol odstrašujúci pohľad.

„Super, takže si hore," potešil sa a aj naďalej ingnoroval to mrazivé prebodnutie, čo mu bolo adresované. 

Potiahol ho za ruku, aby sa aspoň posadil.

„Čo tu chceš, Jimin? A ako si sa sem vlastne dostal?" unavene si prešiel po tvári.

„Viem predsa, kde sídli moja obľúbená pizzeria," hrdo vyriekol, „dôjsť sem nebol žiaden problém. Iba som nasledoval tvoje kroky."

„Ty si ma stalkoval?" zamračil sa.

Úchyl jeden...

„Nasledovať tvoje kroky sa mi páči o dosť viac. No tak, zdvíhaj sa. Pôjdeme sa prejsť, čo ty na to?"

„Trhni si."

Yoongi sa znova zvalil na lavičku a šiltovku si tentokrát pridržiaval na hlave tak, aby mu ju Jimin viac nemohol uchmatnúť.

„Prestaň byť nevrlý, veď aj ja som vyčerpaný z práce. Nechcem veľa, iba rozhovor."

„Pozhováraj sa so Sunghi alebo so svojím bratom."

„Baviť sa s bratom? To sa radšej dobrovoľne hodím pod kolesá auta. Jihyun je tá najzbytočnejšia forma existencie na celej planéte. Ver mi, viem o čom rozprávam."

Nakoniec ho Jimin svojou otravnosťou donútil k tej prechádzke. Na uliciach a ani v parku už skoro nikoho nebolo. 

„Nechceš sa vrátiť domov?"

Ak by to bolo také jednoduché, potom by som už dávno bol na ceste...

Jimin jeho situáciu však naozaj nemohol pochopiť.

Yoongi vážne pochyboval o tom, že by ho niekedy rodičia vyhnali z domu alebo, že by jeho otec prehral či preslopal celučičkú výplatu. U nich v kaviarni vládla predsa len akási komorná rodinná idylka. 

Bodaj by ju aj on mohol zažiť na dlhšie, ako len na pár minút strávených na neželanej návšteve.

„Kto by sa nechcel vrátiť?"odpovedal mu otázkou, „ty tomu však nerozumieš."

„Čomu nerozumiem?"

„Ja sa vrátiť nemôžem."

Áno, vskutku to vyzeralo tak, že Jimin nevie prijať iný pohľad na vec. Aj keď Yoongiho otca počul až na vedľajšiu ulicu a rovnako sa aj presvedčil o jeho schopnostiach vyhadzovať elektroniku von oknom, pripisoval to najmä krátkodobej hystérii. Veril, že po čase Yoongiho otec vychladne.

„Netáraj hlúposti, samozrejme, že môžeš." tvrdohlavo vyvracal jeho slová a pokúsil sa ho priateľsky objať okolo pliec.

„Takže mi chceš nahovoriť, že si v našej domácnosti žil dlhšie ako ja?" Yoongi naňho chladne zazrel a vyhol sa Jiminovmu objatiu. 

Z duše neznášal premúdrelých ľudí, ktorí zakaždým vedeli všetko najlepšie. Ako keby už nestačilo, že sa tejto pozície zhostil jeho otec, jeho starší brat, no ešte aj Park Jimin.

„Ja viem len toľko, že láska medzi rodičmi a deťmi je bezhraničná, či?"

„Medzi láskou a nenávisťou existuje len veľmi tenká hranica," a Yoongi vedel, že jeho otec mu vyznával lásku práve tým opačným smerom.

Niežeby bol dakedy k nemu milý, nežný a bol mu zrovna ukážkovým vzorom. Poväčšine času, keď bol ešte dieťaťom, sa na jeho výchove takmer vôbec nepodielal. Dôkladnejšie sa venoval Junkimu a pokiaľ aj spoločne hrali basketbal, vždy musel vyhrať jeho starší brat.

„Ak by si bol pod strechou s mojím otcom, neprežil by si ani týždeň..."

„To je výzva?" Jimin sa pokúsil zažartovať, aby odľahčil dusnú atmosféru.

Yoongi sa naňho prísne zachmúril.

„Nesnaž sa pochopiť niečo, čo pochopiť nemôžeš."

„Myslím si, že tomu sčasti chápem..." oponoval s hrdým úsmevom na perách, „v tú prvú noc si mi spomínal, akými strasťami si prechádzaš. Síce metaforicky, ale i tak. Tvoj otec sa ťa usiluje zmeniť a robí pre to všetko, čo je v jeho silách. A teba to trápi, lebo sa nevieš zmeniť. Pretože je to pre teba vrcholne neprirodzené a mrzí ťa, že na teba úplne zanevrel. Cítiš nenávisť voči nemu, no aj voči sebe. Aj jednej, aj druhej strane vyčítaš, že sa nedokáže zmeniť, avšak úprimne...To kým sme je naša vlastná značka. Tvoj otec si už vybral kým chce byť, ty nie. Vieš, o čom hovorím?"

Yoongi stručne prikývol.

Bolo o dosť jednoduchšie vypustiť nejakú slovnú múdrosť, ako sa reálne činiť. Navyše, dal by ruku do ohňa za to, že ho otec nikdy nepríjme, ani keby sa zaňho prihovoril samotný prezident.

„Môjho otca sa zmeniť nedá. Skúsil som už všeličo a neosvedčilo sa mi absolútne nič."

„Chceš sa tam vlastne aj vrátiť? Nebolo by ti lepšie niekde inde?"

„Záleží na tom, čo je to inde, pretože mestský park nie je zrovna exkluzívne bývanie."

„Možno by sa to nejako dalo," zamyslel sa Jimin, šúchajúc si prstami bradu, „nejaké podnájmy by boli a mať spolubývajúcich by možno nebola až taká tragédia. Navyše, zarábaš peniaze, takže-"

„Nepredstavuj si, že je to veľa a je ich ešte o to menej, lebo ich musím vrážať do čohosi ďalšieho."

„Do čoho? Auto ani motorku nemáš a asi ani žiadne dlhy..."

„Nie je to podstatné," zamrmlal si popod nos, aby konečne utíšil jeho bujarú predstavivosť.

~

V parku sa prechádzali už fakt dlho, lebo mesiac vystúpil na oblohu ešte vyššie.

Yoongi pred sebou znova uvidel tú známu lavičku, z ktorej si dnešný večer chcel urobiť nocľah.

„A teraz ma nechaj spať, dobre? To, čo sme pokazili sa nedá vrátiť naspäť a pre oboch bude lepšie, keď sa naše cesty rozídu. Ďakujem za to stretnutie s D-town group, naozaj ma to potešilo, no svoju chybu viac splácať nemusíš. On by ma z toho domu vykopol tak či tak, takže na tom nezáleží."

Už-už si chcel ľahnúť a zavrieť unavené oči, ale Jimin ho pohotovo schytil za predklaktie a nie a nie ho pustiť.

Yoongi naňho výstražne fľochol.

„Možno ti to je jedno, ale mne nie. Prestaň vyvádzať debiliny a rozprávať ešte väčšie nezmysly. Nemôžem ťa nechať spať na ulici, veď mi to svedomie nedovolí." pravdovravne sa vyznal s menším, ledva badateľným úškľabkom: „Tak vstávaj, prespíš aj dnes u mňa."

„A čo si si zabudol tentokrát, hm?"

Myslím, že som u teba nechal celé svoje srdce, Yoongi.

„Povedzme, že učebnicu z fyziky. Zajtra píšem test a neviem z učiva ani ň. Ľahké. Vyhovorím sa na teba," škodoradostne vyriekol.

„Čoskoro ma určite tvoja mama vyhodí, ako ťa tak počúvam."

„Neboj sa, to nedopustím," prehlásil. „Navyše, Eoullugi si ťa už stihla obľúbiť. Nemôžeš sa len tak z ničoho nič vypariť. A rozhodne nie bez riadnej rozlúčky."

~

what's up guys? are you all having a good day? 🥺🌞

desať dní ubehlo a ja vám prinášam túto "kratšiu" kapitolu, aby som dobehla svoj sklz 🌹

v škole je toho čoraz viac a už teraz si od srdca prajem online výučbu. osobne mi to vyhovovalo oveľa viac 🙄✌️

ospravedlňujem sa za akékoľvek drobné chybičky, preklepy alebo iné štylistické nedokonalosti 🥺👉👈

please, enjoy!💕

sga