Zvyšok noci Jimin iba chabo prebdel. Yoongi mu síce robil spoločnosť a snažil sa ho chlácholiť povzbudzujúcimi slovami, ale nič z toho nefungovalo.

Jediné, čo mal Jimin pred zrakom, bol sklamaný výraz svojej mamy, ktorý už nikdy nebude schopný vymazať. Zapísal sa v jej podvedomí ako totálne zlyhanie. Syn, čo mal byť perfektný sa nakoniec obrátil na kôpku jej najhorších predstáv. Jia to ani nemusela vysloviť nahlas, aby to tušil. Stačil kradmý pohľad do jej očí a on hneď vedel, že odteraz sa všetko zmení.

A to, ako sa zrazu začala správať k Yoongimu...to sa jej už vonkoncom nepodobalo. Doposiaľ si nezvykla vylievať hnev na jeho priateľoch, takže to muselo byť veľmi zlé.

Yoongi to však bral s nadhľadom. Jej slová ho nedokázali zraniť. Určite bol zvyknutý na oveľa horší slovník a toto bol oproti tomu iba slabý odvar.

Cez to všetko, čo sa nadránom udialo, Jimina najviac šokovala reakcia jeho otca. Yonsoo bol síce tichý typ, ktorý len v krajných prípadoch zvýšil hlas, no podobnú odmeranosť by si hádam neprisnil ani v tom najdivokejšom sne. Žeby to o ňom po celý čas vedel? Veď to bolo vylúčené.

Ráno sa mu na prízemie šuchtalo s veľkou obtiažou. Na nohách akoby ho ťažili závažia a v krku ako keby sa mu zaseklo srdce. Aj ten najmenší krôčik mu spôsoboval ukrutnú bolesť. Čeliť následkom skorej debaty sa mu nechcelo. Najradšej by zutekal ďaleko preč a už sa Jii viac neukázal na očiach.

Áno. Začal by som nový život niekde na Čedžudo alebo v Inčchone...

„Si okej?" Yoongi sa zľahka dotkol jeho pleca.

Aj medzi nimi to bolo zvláštne napäté. Jimin to pripisoval najmä Yoongimu previneniu, pretože mu po celé tie dni presvedčivo klamal. Lenže on sám bol svedkom Jiinho hysterického výbuchu a aj jemu sa to počúvalo zle. To, ako tým musel trpieť Jimin, si nechcel ani predstaviť...

„Nie," vyjachtal zo seba napokon a držiac sa zábradlia schádzal schody slimáčím tempom.

„Nemysli na to," poradil mu pošepky Yoongi. „To, čo si nadránom urobil bolo od teba veľmi odvážne. Mal by som si z teba brať príklad."

Jimin sa ledva sústredil na jeho slová. Už aj tak mu zneli akosi nejasne.

„Neľutuješ to, všakže?" odhodlal sa spýtať na niečo, čo ho mátalo počas celých tých predlhých hodín. Bol si istý tým, že Jimina prenasledovali výčitky svedomia, ale potreboval to počuť priamo z jeho úst. Len tak bude môcť vedieť, ako je na tom ich vzťah. Teda, ich roztrúsený vzťah, keďže sa im pod nohy neustále plietli ďalšie a ďalšie problémy.

„Ľutujem toho, že som bol taký zbabelec a nepovedal jej o tom už dávno. Ak by som tak vykonal, nemuselo by dôjsť k celému tomuto cirkusu," odpovedal pomerne monotónne. „Na druhej strane však viem, prečo som sa tomu vyhýbal jak čert krížu. Ako si mohol sám vidieť, moja mama to nikdy neakceptuje. Toto nie je jej ideálna predstava o mne."

„Je to tvoj život a nikto by si z teba nemal robiť bábku," poznamenal zamračene Yoongi.

„Možno nie, ale ja som si už zvykol. No tak, hyung. Toto je môj život v kocke. V očiach všetkých by som mal byť dokonalý. Dokonalý syn, dokonalý priateľ, dokonalý študent, dokonalý tanečník..."

„Toto ale nie je správne, Jimin."

„Existuje veľa nesprávneho," obzrel sa naňho. „No ty s tým nič nespravíš. Treba sa s tým len zmieriť."

Osoba, ktorá pred ním kráčala ako mátoha, vskutku nemohla byť Jimin. Jednoducho nie. Toto predsa nebol ten večne usmievavý a azda aj trochu namyslený Jimin, s akým sa pred pár týždňami zoznámil.

„Nie, treba to vyriešiť, Jimin. Nemôžeš sa tomu obracať chrbtom, nesmieš sa vzdať," povzbudzoval ho Yoongi naliehavejším tónom.

„Nie je viac čo riešiť," zavrčal. „Ty si sa svojej mame ani len nepriznal, hyung. Tak mi nediktuj, čo by som mal a nemal urobiť..."

A Yoongi teda radšej mlčal, pretože to ozaj nemalo význam. Iba dúfal, že dnešok prinesie svoje ovocie a atmosféra v ich rodine nebude napätá ako struny na gitare. Ak už nič iné, spoliehal sa na Jiminovho mierumilovného tatka, ktorého táto novinka zdanlivo nerozhodila. Vždy sa mu javil ako fajn chlapík, ktorý si dokázal zachovať chladnú hlavu.

Snáď sa príšerne nemýlim...

Stôl sa hemžil množstvom rôznorodého jedla tak, ako poväčšine dní. Nechýbal vývar, tona kopcovitej hnedej ryže a desiatky, na pare uvarených, mandu.

Jihyun už poslušne sedel na svojom mieste, zatiaľ čo sa cpal jeho obľúbenými pikantnými rezancami a druhou rukou ťukal po obrazovke svojho mobilu. Nevyzeralo však, že by hral tú svoju závislácku hru, no skôr...

On si s niekým píše? Čo sa tu stalo, kým sme boli preč?

Jia, s najväčšou pravdepodobnosťou, pripravovala v kuchyni ďalšie mandu. Niežeby toho toľko skonzumovali, ale pre oko vyzeral plnší stôl oveľa lákavejšie.

Jimin sa bez zaváhania zhostil miesta vedľa svojho otca, ktorý zabŕdal nos do dnešného výtlačku novín.

Typická rodinná idylka.

Teda až na to, že ja sem nepatrím.

„Hyung," oslovil ho nezrozumiteľne Jihyun s plnými ústami rezancov. „Hyung, aké je Tägu?"

Možno predsa len nebolo najmúdrejšie ujať sa voľnej stoličky vedľa neho...

„Tägu je krásne," nachvíľu sa zdráhal odpovedať. „A ľudia sú tam dosť prívetiví."

„Ak sú aspoň spolovie takí prívetivý ako ty, tak potom zbohom..." uchechtol sa Jihyun, ale Yonsoo ho pokarhal pohľadom.

„Buď slušný, Jihyun," dohováral mu.

„To je v poriadku, pán Park. Ja viem, že to Jihyun nemyslel vážne..." zastal sa ho Yoongi a letmo odbočil zrakom späť ku Jiminovmu mladšiemu bratovi. Ten iba spokojne pritakával.

„Mimochodom, Yoongi," Yonsoo si potiahol z cigarety a do vzduchu vyfúkol obláčik dymu. „Zatiaľ čo ste boli s Jiminom preč, niekto ta ťu hľadal."

Hľadal? A mňa? Kto?

Yoongi sa pomrvil na stoličke a napäto vyčkával na pokračovanie.

„Neviem kto to bol, takmer ihneď sa zvrtol na odchod. No asi to bol nejaký tvoj spolužiak. Vôbec sa na teba nepodobal, takže to tvoja rodina asi nebude-"

„Neprezradil ani svoje meno?"

„Možno aj prezradil," zamyslel sa. „Ale nepamätám si."

„A ako vyzeral?"

„Taký vysoký elegán," zatiahol s prižmúrenými očami. „Mal na sebe pokrčený oblek, no žiadnu kravatu. Vlasy čierne, myslím. A jeho kolínska bola dosť zvláštna..."

„Voňal ako ovocné koláče, všakže?"

„Takže ho poznáš," usmial sa Yonsoo. „Povedal som mu, nech sa tu dnes zastaví."

Och, nie.

„Aj tak máte dnes voľno, či?"

„Ale hej, vzali sme si deň voľna a-"

Yoongi sa zastavil v polovici vety, pretože Jia práve vypochodovala z kuchyne a namierila si to rovno ku stolu.

Tvár mala prepadnutú, obrovské tmavé kruhy jej brázdili okolie očí. Pohľadu na Jimina sa snažila vyhýbať, ako to len šlo.

Od cigaretového dymu sa však prudko rozkašľala.

„Soo! Vravela som už najmenej tisíckrát, aby si nefajčil v dome!"

„Sme v kaviarni, zlato."

„To máš jedno! Aj tak sa tu nesmie fajčiť. Okamžite to zahas," no skôr, ako sa o to mohol pokúsiť, ho Jia predbehla.

„Tak ja idem," Jihyun do seba obrátil posledné zvyšky rezancov a prehodil si cez plece svoj otrhaný batoh. „Čaute..."

„A kamže sa náhliš tak priskoro?" okríkla ho Jia.

„Predsa do školy," zagúľal očami, „stretávam sa pred bránou s kamošmi."

Ty aj nejakých máš?

Jia ho nakoniec nechala ísť. Na druhej strane jej Jihyunova neprítomnosť vyhovovala, keďže ako jediný netušil o tom, čo sa odohralo. Tak, ako aj ostatní, zasadla za stôl a neposlušné priamenky vlasov si založila za ucho. Potom uchopila do pravej ruky svoje kovové paličky a načiahla sa po jednom šťavnatom mandu.

Yoongi cítil jej intenzívne zazeranie, ale usiloval sa ignorovať to. Nebolo by najlepšie, ak by mu praskli nervy, a tak by si poštval proti sebe aj Jimina.

„Ako si sa vyspal, Jiminie?" opýtala sa Jia nežne.

Jimin jej však odmietal odpovedať, so sklonenou hlavou pozoroval svoje stehná a tváril sa, že neexistuje. Yonsoo sa zatiaľ tejto napätej situácii mlčky prizeral, no Yoongi bol presvedčený, že v prípade núdze by pohotovo zasiahol.

„A ty, Min Yoongi?" znova sa doňho obula. „Spalo sa ti dobre?"

Yoongi jej v nenávistných fľochnutiach zdatne konkuroval. Nenechal sa ňou zastrašiť. Prežil si oveľa horšie veci a čelil oveľa nebezpečnejším ľuďom, než bola Jia. Jeho len tak ľahko nezlomí.

„Myslím, že nikomu z nás sa nespalo zrovna najlepšie," nedbanlivo podotkol a vložil si sústo marinovaného tofu do úst. „Ak vôbec."

„Je naozaj Jimin dôvod, prečo ťa otec vyhodil z domu?"

„Jia!"

„Čo, Yonsoo? To mu už nemôžem položiť ani prostú otázku?"

Pravdaže ma upodozrieva z toho, že som hajzel. Ako inak.

Jimin sa stále krčil na svojej stoličke. O to viac sebou mykal, keď Jia zvýšila hlas.

„Jednoducho sa mi to nepozdáva. Za jeden bozk rodič nevyrazí svoje dieťa na ulicu, či?" vypytovala sa, čakajúc na akýkoľvek Yoongiho prešľap.

„Tak to potom nepoznáte môjho fotra," z hrdla sa mu vydral chrapľavý smiech. „On ma nemal nikdy rád, pani Parková. No a toto bola ideálna príležitosť vypratať ma z jeho mizerného života. Podarilo sa."

„Ale Jimin za to nie je zodpovedný!" tvrdohlavo sa ohradila a treskla rukami o povrch stola. „Mne to príde, že iba využívaš našu pohostinosť a naivitu môjho syna. Že ty ho vlastne ani neľúbiš?"

Yoongi sa neubránil pohŕdavému úsmevu. Nech sa usiloval jak chcel, už to väčšmi skrývať nezvládol. Neznášal ľudí, ktorí ním opovrhovali bez toho, aby mali adekvátny dôvod. Prečo by mal byť on vždy ten zlý? Prečo by on mal Jiminom manipulovať?

Jasné. Som len obyčajná štetka, ktorá ho žmýka jak handru...

Jimin sa zmohol iba na tichý povzdych a kŕčovito k sebe tisol viečka. Určite mu tiež tieto reči drásali srdce, no doposiaľ sa svojej matke nepostavil. Zdalo sa, že na to ani v najbližších minútach nenaberie dostatok odvahy.

„Ja vášho syna úprimne milujem. Ten, kto zneužíva lásku nie som ja, ale vy," chladne odsekol.

„Čo prosím?!"

„Vy asi nemáte o svojom synovi vysokú mienku, keď ho označujete za naivné decko, či? Ste naňho hrdá iba vtedy, ak vám to hrá do kariet. Už sa ani nedivím, prečo vám o nás Jimin nechcel povedať. On totiž dobre vedel, akú kolosálnu bublinu z toho nafúknete. A aby ste vedeli, ja som sa sem dobrovoľne nenasáčkoval. To Jimin ma sem zatiahol a prehováral ma, aby som zostal."

Jia toho nevychovaného spratka počúvala s pootvorenými ústami. Akú mal drzosť takto o nej rozprávať a aj o celej jeho rodine. Teraz si bola už viac než istá, že len využíval ich dobrotu. Bola však nemilo zaskočená tým, že jej manžel sa k tomu nijako nevyjadril. Iba nonšalantne popíjal svoju rannú kávu a pokukoval po tom bielovlasom chalanovi, ktorý pred Jiou nepadol hrôzou.

„Do večera nech máš zbalené," chladnokrvne zasipela, postavila sa od stola a stratila sa na chodbe.

Zostali tam sedieť iba oni traja.

Super, takže je zo mňa zas a raz bezdomovec.

„Neber jej slová vážne," kývol nad tým rukou Yonsoo. „Stále sa s tým nevie vyrovnať a obviňuje každého okolo seba. Asi nečakala, že sa budeš brániť."

Yoongi si to aj myslel, no radšej už držal jazyk za zubami.

„Ja ju ešte prehovorím," nasľuboval mu s milým úsmevom.

Aké je zvláštne vidieť Jiminovho otca škľabiť sa. Obyčajne má neutrálny výraz...

„To je v poriadku, pane. Aj tak nemá zmysel zostávať na mieste, kde nie som väčšmi vítaný."

„Ako to? Ja som rád, že si tu. A som si istý, že aj moji synovia zastávajú rovnaký názor," namietol Yonsoo a vylovil novú cigaretu z vrecka svojich menčestrových nohavíc. Poobhliadal sa po okolí, či sa náhodou spoza rohu nevynorí rozzúrená Jia, a vložil si ju medzi pery.

Jimin bol až neprirodzene dlho ticho. Ustavične sa klepal a po líci sa mu čosi skotúľalo. Žeby to bola slza?

„No nič, chlapci," Yonsoo cvakol zapaľovačom a zapálil si. „Idem za tým besným stvorením, ktoré momentálne rozsieva len bolesť. Prihovorím sa za teba, Min. Prídeš mi ako fajn chalan," zložil mu kompliment, poskladal svoj gigantický výtlačok novín a taktiež sa stratil v šere úzkej chodby.

Už tu zostali iba oni dvaja.

„Za to nesiem zodpovednosť ja," Jiminovi sa zatriasol hlas a schoval si tvár do dlaní. „Je mi to t-tak veľmi ľ-ľúto, Yoongi. Toto som n-nechcel..."

Yoongi si k nemu prisadol bližšie a bez toho, aby niečo poznamenal, ho objal okolo pliec. Jimin sa jeho dotyku podvolil a pritisol sa k nemu bližšie.

Nuž, aspoň niečo nie je totálne v sračkách.

„Odpusť mi to, Yoongi. Prosím, odpusť mi," nezrozumiteľne mumlal a madžgal mu v prstoch látku trička.

„O čom to hovoríš?" spýtavo nadvihol obočie, „veď ty za nič nemôžeš. To ja som ťa dotlačil k tomu, aby si sa rodičom priznal."

„Áno, ale nečakal som, že ťa matka vyhodí. To skrátka nie je fér!" zasyčal nazlostene a pomaly sa od neho oddialil. „Čo budeme teraz robiť?"

„Pre začiatok by sme sa mohli spoľahnúť na tvojho otca, čo ty na to?" pousmial sa Yoongi. Netušil čím to bolo, no Yonsooovi akosi slepo dôveroval. Možno to bolo jeho pokojnou flegmatickou aurou alebo až príliš mäkkým pohľadom, aký doposiaľ neokúsil na vlastnej koži, no veril mu.

Jimin naňho začudovane vyvaľoval oči.

„On s tým nič nezmôže. Matka je šéf našej domácnosti," ihneď sabotoval jeho plán.

„Občas musíš jednoducho len veriť," schytil mu do studených rúk dlane. „Aj keď to nedáva žiaden zmysel."

„Odkedy je z teba poet?"

„Odjakživa," pokrčil plecami, „iba som ti nedal príležitosť vidieť aj túto moju zašitú stránku."

„Junki ťa hľadal, všakže?" náhle preladil na inú tému.

„Vraj áno."

„Ešte ste sa neudobrili, alebo?"

„Nebol na to čas," zaklamal Yoongi. „Ale to nevadí, Jiminie. Ty sa sútreď na svoj vzťah s Jihyunom."

„Po tom všetkom je Jihyun to posledné, čo ma trápi," smutne mu myklo kútikmi pier a znova sa mu zaleskli oči. „Dúfam, že sa nemýliš, hyung. Nechcem o teba prísť."

Počkať. Tých prejavov náklonnosti je zrazu až príliš veľa. To sa s nimi roztrhlo celé vrece? Moje srdce snáď vypovie...

„Aj keby som skončil ako bezdomovec, neprídeš o mňa. Teda, dokým mi nevrátiš ten smiešny budík, tak ťa budem všade prenasledovať. O to sa neboj."

„Ten budík ti nikdy nedám," konečne sa trochu zasmial. „Je len a len môj!"

„Tak to je mi ľúto, ale asi sa ma už nikdy nezbavíš."

Možno by v podobnom odľahčenom znení dialógu pokračovali ďalej, ak by na dvere od kaviarne ktosi nezaklopal. Ešte bolo zamknuté, pretože ju otvárali až o hodinu neskôr, no ani to očividne neodrázadlo niektorých milovníkov kávy od toho, aby dobiedzali.

Yoongi sa obzrel, avšak ten muž nebol ani omylom taký obrovský nadšenec kofeínu. Skôr bol neskonalým fanúšikom šťavnatých čerešňových koláčov.

Ahoj, braček.

~

dobré ráno, želám ( ꈍᴗꈍ)

vitajte pri novej (kratšej) kapitolke, ktorú kontrolujem z pohodlia svojej postele už od siedmej. Niežeby som nemala čo robiť, keďže mám práce vyše hlavy, ale sľúbila som si, že vás nenechám čakať celý týždeň.
＼(^o^)／

no a myslím, že sa mi to celkom podarilo. Nová kapitola vo vás snáď prebudila chute, pretože mne sa vždy pri opise stolovania zbiehajú v ústach sliny.

snáď potešil aj návrat Junkiho, ktorý sa tu naposledy objavil už pekne dávno...( ╹▽╹ )

sga.