Na začiatku víkendu sa slnko na oblohu vyšplhalo s jediným významným rozdielom. Odrazu hrialo tak silno, že ľudia skoro vôbec nevychádzali von bez slnečníkov alebo klobúkov. Zmrzlinárne praskali vo švíkoch nielen kvôli turistom, ale aj vďaka domácimi, ktorí potrebovali isté schladenie. Okrem toho, bolo však pre všetkých najväčším lákadlom práve more, pri ktorom vial zakaždým príjemný vánok a ktorého vlny boli v tejto nečakanej horúčave spasením.

Pre Jimina bolo toto teplo tiež neznesiteľné, dokonca sa v okne neukázala ani Eoullugi. Celý víkend mal stráviť v kaviarni pri kávovaroch, kde by pomáhal rodinnému podnikaniu, no vzhľadom na výrazné oteplenie, ho nakoniec rodičia zbavili veškerých povinností. Aj oni si koniec koncov chceli oddýchnuť a navyše, veľké tržby by dnes tak či tak nepadli.

S touto potešujúcou novinkou sa chcel podeliť ihneď so Sunghi, avšak tá ho stihla predbehnúť. Už-už energicky plánovala, kam by spolu mohli zájsť, lebo sa často nestávalo, že by obaja mali naraz voľno.

„A vezmi aj karty, Ddochi! Môžeme si dať pár kôl, aby som ti pripomenula, aká dokáže byť prehra trpká."

„Zoberiem ich len pod tou podmienkou, že ty zaobstaráš jedlo."

„Ako by sa stalo," zachichotala sa, „akurát pripravujem moje špeci sendviče."

„Takže sa stretneme o hodinu na pláži?"

„O hodinu na pláži. Zavolám aj Joowonovi, či sa k nám nepridá. Celkom sa mi páči jeho rozpačitosť."

„Že ty si vychutnávaš, keď sa pri tebe červená?"

„Ani si nevieš predstaviť ako veľmi," zverila sa mu so svojimi potmehúdskymi úmyslami, „ale ja to nezamýšľam v zlom. Náhodou, je zlatý."

Tak zlatý, Sunghi~ah?

„Pôjde s tebou aj Yoongi?"

„Netuším," očkom po ňom zablúdil, ale jeho spolubývajúci sa zdal byť nezaujatý. No i napriek tej presvedčivej maske určite napínal uši, aby mohol sčasti započuť ich rozhovor.

Sedel na zemi, opieral sa o posteľ, v ruke zvieral svoj mobil, kde "akože" pozeral zábavné video s mačkami. No to bola len obyčajná pretvárka.

„Hej, Yoongi," oslovil ho po krátkej odmlke Jimin, „pôjdeš so mnou na pláž? Príde aj Sunghi a rozhodne donesie aj gimbap."

On vskutku vedel, ako zvoliť tú spravú taktiku, ktorá by naňho fungovala najefektívnejšie. Yoongimu sa razom rozšírili zrenice pri predstave toho chutného jedla.

„A nepríde už nikto iný?"

„Možno Joowon."

„Kto je Joowon?"

„Zistíš." odsekol a následne sa začal prechádzať do kruhu. So Sunghi sa ešte o niečom nepodstatnom doťahoval. Teda, Yoongi bol presvedčený o tom, že sa jednalo o čosi absurdne nedôležité.

~

Pomaly sa plížili von z kaviarne, opatrne našľapujúc na špičky, aby nevzbudili pozornosť Jiminovej prezieravej mamy.

Tá si však rázne pred nimi zastala, s rukami založenými vbok.

„Kamže, kamže?"

„Len na pláž za Sunghi. Hneď budeme naspäť."

„So Sunghi? Pozdravuj ju."

„Budem," odvetil pohotovo Jimin a pokúsil sa ju obísť, no Jia ho potiahla za golier späť. „Ešte som neskončila."

„Vezmete so sebou aj Jihyuna," vyhlásila, na čo sa aj samotný Jihyun, ktorý zatiaľ vysedával pri stole, skoro strepal zo stoličky. Nezdalo sa, že by sa mu žiadalo po čerstvom morskom vzduchu. Bol celkom spokojný tu vnútri so svojím mobilom, kde drtil rôzne online hry.

„Jihyuna?! To rozhodne nie, mama."

„Ale áno! Hanbíš sa snáď za svojho mladšieho brata? Prejav trochu empatie a vezmi ho so sebou. Určite spolu strávite pekný deň. Aj tak doma len lenivie a v kaviarni je viac a viac nešikovný. Potrebuje sa socializovať."

Tak nech sa socializuje s niekým iným, než s mojimi kamošmi. Ešte ma pred nimi poriadne strápni...

„Ale mama!"

„Buď s Jihyunom alebo vôbec. Vyber si, Jimin~ah."

„Ani ja s ním nechcem ísť, mami! Nenúť ma, prosím." nariekal od stola Jihyun so spojenými dlaňami a ublíženým pohľadom.

„Prospeje to vášmu vzťahu, tak už nefňukajte. Pozrite, Yoongimu to zjavne vôbec neprekáža."

Som príliš unavený na to, aby mi to prekážalo...

„Zabúdaš, že Yoongi nemá za brata Jihyuna. Jasné, že mu to nevadí," poznamenal premúdrelo Jimin, za čo si vyslúžil poza ucho.

„Takto o svojom bratovi už nehovor. Mali by ste si ísť navzájom príkladom." neveriacky nad oboma krútila hlavou, a potom ukazovákom zamierila na Jihyuna: „A ty si radšej rýchlo bež zbaliť plavky, pokiaľ sa nechceš zahrať na nudistu."

~

Piesok bol rozpálený, ľudia unavení z toľkého prudkého tepla, ale stále dostatočne plní života. Najmä vďaka kioskom s mrazeným ovocím, zmrzlinou a ľadovými limonádami.

Bolo náročné nájsť nejaké voľné miesto, kam by sa všetci traja vtisli.
Sunghi im bola v pätách už odvtedy, čo sa objavili blízko pláže, avšak namiesto toho, aby ich dobehla, ich sledovala opodiaľ z diaľky, pripravená atakovať Jimina.

Akonáhle sa sklonil, aby narovnal pokrčený uterák na zemi, čosi ho takmer okamžite priklincovalo k zemi. A nebolo to zrovna rapídne zosílenie zemskej gravitácie, ale jeho najlepšia kamarátka, ktorá naňho zozadu vyskočila.

„Ahoj, Ddochi! Vyspal si sa dobre? Si pripravený na zábavu?"

„Michin! Nemôžeš sa na mňa takto vešať. V tridsiatke si budem kvôli tebe musieť natierať chrbát rôznymi mastičkami." zasmial sa a spolu so Sunghi sa onedlho váľali po žeravom piesku. Doslova sa ním ohadzovali, navzájom sa pokúšali poštekliť toho druhého, alebo na seba vyplazovali jazyky. Správali sa ako malé deti.

Yoongi s Jihyunom sa tomu iba prekvapene prizerali.

„A to mi rodičia prizvukujú, že si mám z neho brať príklad..." zamumlal Jihyun, zatiaľ čo si schopne schovával tvár pod starým rybárskym klobúčikom.

„Au, Sungi~ah! Neťahaj ma za vlasy!" kričal Jimin z posledných síl.

Z jeho ukážkového plážového outfitu zostala iba jedna veľká katastrofa. Piesok sa mu nielenže dostal až ku korienkom vlasov, či mu dokonca zaliezol pod nechty, ale doslova pokryl každučký centimeter jeho oblečenia. Zopár zatúlaných zrniečok sa mu prilepilo aj na kožu pod tielkom.

„Ahoj, Yoongi." až teraz si Sunghi všimla jeho prítomnosti. Bohužiaľ k nemu nemohla podísť a ani sa s ním objať, pretože sa ešte stále pokúšala skrotiť mrviaceho sa Jimina pod sebou. Obkročmo na ňom sedela ako na koni a jednu ruku mala vpletenú do jeho sivých vlasov. Tou druhou Yoongimu zamávala na pozdrav s úsmevom totálneho neviniatka.

„Sunghi," zamračil sa na ňu Yoongi, „už ho pusť. Všetkým je jasné, že si vyhrala."

„Tak to teda nie!" Jimin sa ani pod jej váhou neprestal metať v úsilí, že sa mu ju podarí zhodiť. „Ja som ešte neskončil!"

„Ale skončil," dopovedal naostatok Yoongi.

Následne urobil zo dva kroky ďalej k piesku, ktorý nebol rozrytý, a flegmaticky na ňom rozprestrel veľkú deku. Väčšiu a ani krajšiu v tom večnom Jiminovom bordeli veru nenašiel, ale aj na túto by sa mali všetci zmestiť. Akurát jej gýčová potlač nepôsobila zrovna dôstojne, – stará zabudnutá kpop skupina z 80. rokov, sa mu priam vyškierala do tváre a podtrhávala zvyšky jeho naštrbeného ega.

Ak som niekedy aj mal rešpekt, teraz oň prídem už nadobro...

„Určite sa tu čochvíľa objaví aj Joowon. Odskočil si zavolať svojmu kamošovi." oznámila Sunghi, aj keď sa nikto nepýtal.

Až keď začal Yoongi vybaľovať jedlo a ošarpané staré karty, Sunghi zliezla z Jiminovho chrbta. Ten už v mžiku stál na nohách s nevraživým výrazom a oprašoval zo seba piesok, div že nie, rýchlosťou svetla.

Jednu konkrétnu maličkosť však zo seba nevedel striasť, nech sa snažil akokoľvek. Na bielom tielku sa mu klepietkom zachytil maličký, no rozkošný krab. Nebol väčší ako palec na nohe, ale Jiminovi okamžite stali vlasy dupkom.

„Sunghi~ah! Za toto môžeš ty! Daj mi to dole!" hystericky prešľapoval sem a ta.

„Nerob z toho takú vedu," škodoradostne našúpilila pery a ihneď z neho kraba striasla. Namiesto toho, aby ho položila na najbližší kameň, si ho však najskôr detailne prezrela vo svojej dlani.

„Ako sa môžeš takejto roztomilosti vôbec báť? Žiješ v Pusane odjakživa, na kraby by si mal byť zvyknutý." doložila a naposledy ho tou morskou príšerkou postrašila.

„Tá jeho kamoška bola vždy vyšinutá," zašepkal Jihyun Yoongimu. „Je veľmi čudná."

„Náhodou," začal Yoongi s nesmelým úsmevom, „je super."

Jihyun dnes naozaj nemal dobrú náladu, lebo na Yoongiho názor zamrmlal len čosi v zmysle: "Potom si aj ty čudák."

Nikto sa mu však nemohol diviť. Vlastná matka mu podrazila nohy, keď povelila Jimina, aby ho so sebou všade vláčil ako akýsi starý plecniak.

„Ddochi, piesok máš až za ušami," smiala sa Sunghi. Medzitým sa už znova stihla uvelebiť neďaleko Yoongiho. Na hlave si akurát naprávala gigantický slamený klobúk.

„To všetko vďaka tebe, ty malá potvora," zamračil sa na ňu Jimin, prehrabujúc si vlasy prstami.

„No tak, nemusíš sa predsa toľko zaneprázdňovať zbytočnosťami. Daj si dole tričko a máš po probléme. Žiaden neželaný piesok ti viac nebude liezť na nervy." nenápadne drgla lakťom do Yoongiho a sprisahanecky naňho žmurkla.

„Myslím si, že vyhnúť sa piesku na pláži je celkom zlý postreh, Michin. O čo ti ide, hm?" podľa Jiminovho tónu sa však zdalo, že on presne vedel, čo tým jeho najlepšia kamarátka chcela docieliť. Aj by jej rád vyhovel, no sám sa momentálne necítil najlepšie vo svojej koži.

Yoongi tiež nebol včerajší, avšak na rozdiel od tých dvoch bláznov, túto skutočnosť vedome prehliadal. Oveľa prednejšie mu bolo vybaľovanie jedla, ktoré im núkala Jiminova mama ešte dole v kaviarni. Vraj nech so sebou vezmú aj koláče spred včera, inak skončia v koši. Yoongi si jeden doprial aj na raňajky, aby aspoň trochu zaplnil svoj prázdny žalúdok. A napočudovanie, neboli až natoľko obschnuté, ako sa na prvý pohľad zdali byť.

„Priniesla som ti tvoj obľúbený gimbap," prihovorila sa mu Sunghi a zo svojho žltého batohu vytiahla plastovú nádobu plnú lahodných roliek posypaných sezamovými semienkami. Nikto ich nerobil lepšie ako Sunghi; tá s náplňou nikdy nešetrila a jej ryža bola, bez pochýb, tá najlepšia, akú jakživ jedol.

„Ďakujem," Yoongi sa už-už načiahol po gimbape, no ona si ho zrazu ochranársky ukryla za svojím chrbtom. Provokačne vystrčila bradu a ukazovákom poklepkala po svojom pehavom líci.

S obrovským zaváhaním, no predsa, ho opantala nádherná predstava, ako sa čochvíľa bude napchávať gimbapom až do samého prasknutia. Nahol sa teda bližšie k Sunghiinej tvári a letmo jej vtisol neohrabaný bozk.

„Vidíš? A ani to nebolelo," hrdo vypäla svoju hruď.

„Fakt nechutné," ozval sa zozadu Jihyun, ktorý sa aj naďalej usiloval skrývať pred ostrým slniečkom.

„Jihyunie, teba som si tu ani nevšimla." prekvapene zaklipkala očami, a potom sa k nemu doplazila po gýčovej deke. „Aký si roztomilý v tom klobúčiku! Daj, natriem ťa opaľovacím krémom."

„Ách, tá Michin..." Jimin nad jej spontánnosťou iba krútil hlavou.

„Podelíš sa so mnou?" opýtal sa ho vzápätí s pohľadom zakliesneným jedine ak na gimbape. „Hádam by si to všetko nezjedol sám, či?"

„Stavíš sa?"

„Radšej nie," pomykal plecami, „mám pocit, že by som prehral."

Yoongi sa pousmial. Potom však dlhšie neotáľal a zbavil plastový box viečka, aby sa s chuťou pustili do jedla. Samozrejme, že sa s Jiminom podelil. Dokonca ho popadli aj myšlienky, že by trochu podaroval aj Jihyunovi, no ten mal teraz akútnejšie problémy. Musel v sebe prebudiť všetku flexibilitu na to, aby sa vyhol Sunghiiným svižným rukám. Krém sa mu pokúšala natrieť na celú tvár, ale on i naďalej odvážne vzdoroval.

„Naozaj je skvelá kuchárka," skonštatoval Jimin po prvom súste, „mohla by mi variť hoci aj každý deň. Ja by som sa tomu veru nebránil."

„Nemyslím si, že by ju to dvakrát potešilo."

„Možno ak by si ju poprosil ty, tak by to nejako šlo. Si jej slabé miesto, vieš o tom?"

„Sunghi je predsa tvoja najlepšia kamarátka, nie?" spýtavo nadvihol obočie, „ja by som sa do vášho vzťahu nikdy nemiešal, Jimin."

„Veď ja viem," ukrátil si pre seba ďalší kúsok gimbapu, „len srandujem."

„Chlapci! Ste na rade," Sunghi na nich zamávala tubou od hustého opaľovacieho krému, „kto chce ísť prvý?"

Oboch premkol strach zmiešaný so šokovou terapiou, lebo Jihyun po osobnej prehre vyzeral fakt poľutovania hodne. Na deke sa bezmocne rozvaľoval a nahlas lapal po dychu. Z toho vypätia aj jeho koža zmenila odtieň, bol ešte bledší ako Yoongi.

Jimin postrčil Yoongiho bližšie tak, aby si to Sunghi nevšimla, a hodil po ňom psí pohľad.

„Ale vy hrdličky, nebojte sa. Na vás by som nebola taká rázna ako na Jihyunieho." uistila ich medovým hláskom.

„Alebo to chcete urobiť sami?" nadšene si zahryzla do spodnej pery.

„A-ako?" zahabkal Yoongi.

„Sunghi~ah, prečo ho toľko plašíš, hm? Yoongi nie je ako ja, naňho musíš ísť pomalšie." napomenul ju Jimin a sám jej ukradol tú nebezpečnú tubu krému.

„Som presvedčený, že sa zvládne natrieť aj sám. Veď je tu, predpokladám, najstarší."

„Na celej pláži?" rozšírili sa jej oči, „o tom pochybujem."

„Sunghi~ah, Sunghi~ah..." Jimin už ani netušil, čo povedať na jej strelené postrehy.

„Kedy už príde Joowon? Nepovedala si, že si šiel len zavolať?"

„Neviem kam sa stihol vytratiť, ale viem, že sa na dnešok sa náramne tešil."

„Viac ako ty?"

„Nepreháňaj, Ddochi. Nikto sa netešil viac než ja."

„Samozrejme," úlisne zatiahol počas toho, ako na sebe rozotieral tenkú vrstvu krému. Oproti tej Jihyunovej to bol iba slabý odvar.

„Yoongi, ty by si určite nemal týmto tu šetriť," ukázala na krém Sunghi, „si bledý ako stena. Nechceš sa spáliť, že? Bolelo by to, a potom by sa ti o tie popáleniny musel postarať Jimin."

„Sunghi~ah!" iba zopár milimetrov od jej hlavy preletal fľaška minerálky, čo sem so sebou privliekol Jimin. „Už stačí!" 

„Dnes si skutočne pobláznená, Michin." podotkol Yoongi. 

„Keď to povieš ty, znie to tak krásne!"

„Vážne si to myslíš?"

Sunghi horlivo pritakávala, prstami sa mu obmotala okolo zápästia a svoju tvár k nemu priblížila až nevhodne blízko: „Od Ddochiho to znie, akoby si prešiel jazykom po šmirgli."

„Ja ťa, mimochodom, počujem!" Jimin po nej fľochol. „A vôbec sa mi to nepáči."

„S tebou sa teraz nerozprávam, tak buď pekne tíško," napomenula ho Sunghi a vrátila sa naspäť k rozhovoru s Yoongim.

„Máš veľmi pekný hlas, vieš o tom?"

„No ja..."

„Čaute, decká!" cudzí hlas náhle prerušil ich súkromnú debatu v tom správny čas. Na podobnú konfrontáciu nebol Yoongi zvyknutý a jeho srdiečko introverta nahlas prosíkalo aspoň pár minút ticha a slastnej samoty.

Akonáhle vyvrátil hlavu hore, zbadal pred ich dekou stáť vysokého, dobre stavaného, chalana. Nemohol byť omnoho starší od Jimina, ak vôbec, ale tá výška robila svoje. Navyše, Joowon pôsobil mohutnejšie a mužnejšie. Jeho sánka bola tak ostro rysovaná, že to hádam ani nebolo ani možné.

Postával pred nimi iba vo svojich plážových šortkách a vychodených žabkách. Popri svojom boku jednou rukou pridržiaval volejbalovú loptu.

„Tak čo? Budete tu sedieť ešte dlho, alebo si zahráme?"

~

hello everybody! 

hope you having a great day/night

táto kapitola je jedna z mojich obľúbených a bolo pre mňa nesmierne zábavné písať ju 

dúfam, že to v škole zvládate lepšie ako ja hehe

please enjoy! 

sga