Dnešok - ako by to niektorí jedinci nazvali , by sa mal nazvať najšťastnejším dňom vlčice . Ale tak to nebolo pre čiernu vlčicu, ktorá veľmi ľahkým a nepríjemným spánkom ležala v pieskovej nore . Pálivé slnko vychádzalo na obzor a rozpaľovalo piesčitú krajinu na okolo . Jemný teplý vánok hýbal suchými kríkmi , čo odstrašovali ostatných naokolo svojimi ostňami . Pre samicu toto znamenalo jedno - nastal ten deň . Potupy . Vstupu do celoživotného otroctva . Kedy dovŕšila zrelého veku . Kedy sa stane čistým majetkom . Čierna sa otriasla a pozrela na svoje spoločníčky . Väčšina už dávno bola v otroctve . Dobité . Zneužité . Donútené vytvoriť nový život do týchto hrozných podmienok . A onedlho tomu utrpeniu  bude musieť prispieť . Nedobrovoľne . Dnes . Jej zrak sa zafixoval na otvor do nory , ktorý bol strážený dvomi ospalými hliadkarmi . Jeden z nich bol polopes , šedo-biely , s grošovaním . Kvôli jeho krvi bol ale zbavený práva na vlastníctvo nejakej Sigmy - postavenie vlčíc ku ktorým patrila aj čierna . Samicu mierne potešilo že určite nespadne do láb tohto vychýreného sadistu . Druhý bol vlk postarší , sivý s pálením . Ten tak-či tak nemal záujem o to vlastniť nejakú tú Cadelu . Onedlho za ňou prišli traja vlci - dvaja hliadkari čo ju strážili, aby neutiekla a Ró - stará sigma na dôchodku , s miernym rozhľadom v liečivých bylinkách . Čierna si bola plne vedomá svojej povinnosti a preto iba vstala , striasla zo seba piesok a išla s nimi . Štvorica vlkov sa vydalo smerom k malému kúsku lesa , na ktorom sa nachádzalo územie tejto svorky . Stromy boli celkom zaschnuté a ich krivé konáre doslova prosili o dážď , keď sa týčili nad nervóznou, čiernou vlčicou . Nervozita , alebo aj stres neboli žiadna rarita a ona si ich vedela celkom dobre udržať  pod  pokrievkou . Zástup došiel až k malému jazeru a samica postavenia Ró dala pokyn tej mladšej , aby vošla do neho . Vtedy začal očisťovací rituál . Staršia sa najprv postarala o to , aby čiernej prečistila kožuch od piesku a nečistôt . Pazúrmi driapala všade možne , nestarala sa, že druhú vlčicu kváka za chlpy . Keď toto dokončila , mladšia mala vyjsť a nechať sa pomazať určitými bylinami . Hlavne levanduľami , ktoré vo svorke boli symbol zrelosti . Ich presladená vôňa udierala čiernej do nosa , no ona si ju neužívala . Pre ňu to bol symbol porážky a nadchádzajúceho zneuctenia . Nechutná presladená vôňa mala ako keby oklamať všetkých a presvedčiť ich, že ide o niečo skvelé . Medzitým , ako si Ró robila svoju prácu , čierna očami prepaľovala dvoch hliadkarov pred ňou . Vedela, ako ich pach bylín musí priťahovať a aj keď sa aj tak tomu určite nevyhne , chcela si vlkov od tela držať čo najďalej . Jej mozog , od stresu nastavený na pud sebazáchovy, používal jej jantárové oči ako radary, ktoré mali nájsť cestu na útek . Nič také sa ale nestalo . Nemala na výber . Aj tak by ju zase chytili . Veď vlčice jej postavenia nikdy nemali dosť kvalitného jedla na energiu .  Rituál sa skončil a ona bola dovedená na poludnie naspäť do tábora . Mrakmi nezakryté slnko bolo v plnej sile svojho pálivého rozmachu. Suchý piesok pod jej labami a jej čierna srsť jej od pálivej bolesti neodpomáhali . Neustále cítila potrebu zdvihnúť  svoje laby , nechať svoje boľavé vankúšiky odpočinúť si od horúceho piesku . Ale nemohla . Musela tu nehybne stáť a čakať . Onedlho prišli prvý zvedavci . Celú si ju prehľadávali , posudzovali jej zdatnosť , prítomnosť svalstva a sily , konkrétne silu na riadny pôrod . Nechceli riskovať nejakých potomkov, čo by sa zasekli v strede vysilenej matky . Hľadali na nej hocijaké náznaky nedobrého , zrakom viditeľného , alebo hmatateľného genetického materiálu . Niektorí postupne odišli , keď si povedali, že určite bude na trhu lepší tovar , alebo ich zastrašil nejaký zaujatejší sok , alebo sa im jednoducho niečo na vlčici nepáčilo . Čierna vyčerpane svojím jantárovým zrakom pozrela po dvoch posledných vlkoch . Jeden bol malý , špinavo-šedý s pálením a bielym bruchom . Srsť mal rozstrapatenú , najmä na chvoste. Kosti a hlavne kĺby na nohách mu divne trčali a jediný dôvod prečo mal o túto vlčicu záujem bol ten , že jednoducho si zaumienil že už nejakú potrebuje . A konkurencia nebola v podstate žiadna. Druhý bol jednoducho obor . Mal hustú šedú a hlavne upravenú srsť , biele brucho a jasne žlté, prenikavé oči . Každému bolo jasné že iba jedným pohybom laby bude tento obor schopný zložiť druhého soka dole . Malý úlisník sa ale nechcel len tak vzdať vlčice , hlavne keďže po nej nebol vysoký dopyt . Vrhol sa bezhlavo po ňom a zahryzol sa mu do tváre . S obrom to ale nič neurobilo . Labou ho sotil na bok a prišpendlil ho svojou váhou k zemi . Po chvíli prskania a vrčania si do tváre bol víťaz jasný . Šedý vlk nechal druhého ísť a išiel si vyzdvihnúť svoju cenu .  Čierna si bola veľmi neistá v svojej momentálne pozícii. Čo teraz ? On jej ale iba naznačil, aby ho nasledovala . Chvíľu si príjemne užívala, ako neustále konečne mohla odlepovať svoje laby od teraz už ochladzujúcej sa zeme , ale potom jej zrak spadol na jej nového majiteľa . Aký asi je ? Ublíži je ? Jej myšlienky boli preťaté, keď zistila že boli pred potôčikom . On do nej mierne strčil a potom jej boľavé predné laby naviedol do studenej vody . Čierna sklopila uši od prekvapenia a ostychu . Toto vážne nečakala . Potom už to bolo iba príjemnejšie a príjemnejšie . Ako sa nebo farbilo z oranžovej na fialovú a nakoniec aj na tmavo modrú , on ju pozorne poslúchal . Čierna nerozprávala nahlas , svoje slová si veľmi pozorne vyberala a hlavne neustále pozorovala druhého vlka . Nechcela zabúdať že ten vlk s ňou môže spraviť ČOKOĽVEK . Kedykoľvek sa mu zachce . A ona mu nesmie odporovať . Ale ako sa na nebi objavovalo viac a viac hviezd , ona viac a viac prirastala k vlkovi , až nakoniec pod jasným mesiacom vzdychala od rozkoše jeho meno.