Kiraisha mala pootvorené ústa a stála ako zamrznutá na mieste, lebo nebola schopná uveriť, ako sa toto mohlo stať . Jej gamma neustále dvíhala nohy a nervózne sa vrtela , lebo sa chcela už čo najrýchlejšie dostať do pelechu chorých . Ale Alfin ľadový zrak ju nepustil ani o centimeter bližšie k jej cieľu . Ryšavej vlčici v tejto chvíli prišlo všetko divné . Cítila chlad stúpajúci z hlinenej a mokrej zeme , počula všelijaké nepríjemné zvuky z pelechu chorých , ale nič ju nedonútilo, aby sa zobrala a niečo ako správna a zodpovedná alfa povedala . "Nechaj ma to vysvetliť ," vzdychla si Nuru a snažila sa upokojiť svoje rozklepané telo od nervozity a zimy . "Ryby, čo ste doniesli boli z jaskyne . V tej jaskyni muselo byť veľa soli , ktorá sa dostala do vody a tým pádom aj do rýb. Nadbytok soli v rybách spôsobil teda to zvracanie u tých, čo teraz u mňa ležia ," dopovedala a sklonila hlavu k zemi . Výraz na Kiraishinej tvári jej za pohľad nestál . Keby tie ryby Alfe pomohol doniesť hocikto iný , hneď by ho začala podozrievať z pokusu o otravu . Ale Dali ? Nie , ona by nikdy nič také nespravila . Ryšavá vlčica v tej chvíli povolila hlavu a sklonila ju k zemi tiež . Začala ťažko dýchať a funieť ako býk . Para jej vychádzala z nozdier . Toto bolo na ňu veľa . Teraz si bola celkom istá, že všetci do jari umrú od hladu. "Idem von ," povedala rázne , "Musím sa nad tým v kľude zamyslieť a premyslieť si čo ďalej ." Ako povedala , tak aj urobila . Čerstvý vzduch mi snáď dá za lepšie ... povzdychla si .

Nuru vynechala prerovnávanie byliniek, ako to obyčajne robievala každý deň a priamo sa prešla až do oddelenej časti pelechu chorých. Obyčajne sa tam dávali ťažké prípady, alebo vážne infekčné prípady , ale teraz tam bola Sally . Gamma vysoko zdvíhala laby a prekračovala rôzne telá ležiacich, a vyslabnutých vlkov . Boli medzi nimi Nava , Uma , Dakota , Mallowi a Myahar . Keď prechádzala okolo zvláštne sfarbenej vlčice, počula slabé zachrapčanie : "Už ... M..Mnn.. Mne ..Je ... Lepš..ie . " Malá vlčica ho ale ignorovala . Mala dnes jasný cieľ a vysvetľovať Ume prečo to tak nie je, a prečo sa stadiaľ ešte hodnú chvíľu nepohne jej prišlo ako strata času . Konečne sa predrala cez telá , vopchala sa do menšieho otvoru a zahla do kúta, kde ležala Sally . Chvost jej nakoniec Nuru amputovala , ale to stav ešte zhoršilo . Mala ťažké horúčky a triašky , nebola schopná udržať vedomie na dlho a Nuru zistila že na všetky protizápalové lieky, čo jej mohla ponúknuť má nejakú zvláštnu , geneticky danú imunitu . Chvostový kýpeť mala zahnisaný a mohla iba ďakovať Predkom, že nebolo leto , inak by už jej tam dávno hoveli larvy . Malá Gamma sa s ničím nezdržiavala . Otvorila Sally tlamu a nasilu jej tam napchala tri červené bobuľky . Pozorovala, ako plody postupne zmizli v tráviacom trakte čiernej vlčice. Následne si k nej ľahla , jednu labu pokladajúc na tú jej a tú druhú na jej hrudník . Bola prekvapená, keď vlčica otvorila svoje ľadovo modré , teraz zatemnené oči a veľmi slabo zašepkala : "Čo sa deje ?" "Umieraš ," odpovedala rovnako ticho Nuru . "Už sa o teba nemôžem ďalej starať . Ale budem tu pri konci s tebou , budem presne vedieť, kedy poslednýkrát vydýchneš , kedy posledný úder tvojho srdca odbije hodinu tvojej smrti . Budem tu s tebou , keď tvoja duša odíde na onen svet , kde nie je zima , hlad a choroby ..."

Deivit ležal pred kopou dolámaných kostí a kúskami srsti. Čakal na ostatných, ktorí sa k nemu mali dostaviť . Myšlienky mu stále prechádzali späť k Dakote , ktorá už celý deň musela preležať v pelechu chorých . Bál sa o ňu , aj keď vedel, že vlastne na tom je najlepšie , lebo z rýb zjedla najmenej . Ale viac ho zvierala iná myšlienka - môže Gamma zistiť, že Dakota je tehotná ? Čo ak všetko vyjde na povrch ? Zničí to Dakotin status ? Ale čo to spraví s ním ? Pokiaľ ma Dakota vážne miluje , mohla by spraviť Beta, jej sestra, výnimku ?,  v duchu preglgol . Ale Deivit mal aj iný problém v jeho mysli . Bol si viac než istý, že Dakota ho miluje . Ale zo svojej stránky - to bolo komplikovanejšie . Ona ho priťahovala hlavne fyzicky . Jej pach , krása , pôvab , povaha. Dokázala naplniť jeho potreby ako samca . Na druhej strane tu bol ale Bellamy - ten síce prišiel Deivitovi veľmi mlčanlivý a nevinný , ale zo psychickej stránky ho veľmi napĺňal . Bellamy bol skvelý poslucháč a aj dosť chytrý na hľadanie riešení . A mal aj inú výhodu - Dakota mala svoju vlastnú hlavu , ale Bellamy bol plne oddaný Deivitovi a spravil by čokoľvek pre neho . Toto hnedého omegu rozkladalo do dvoch strán - čo je pre neho dôležitejšie ? Čo potrebuje viac uspokojiť ? Jeho myseľ , alebo jeho telo ?
Myahar ale prerušil jeho tok myšlienok, keď zrazu prišiel aj s ostatnými pred neho. Šedý, obrovský vlk sa začal hrabať v "jedle" . Nikto sa nepýtal, čo robil preč z pelechu chorých . Každému to bolo jasné - Myahar Nuru otravoval, a tak si Gamma povedala, že už je dosť zdravý a vyhodila ho von . Každý z omegov ale videl z tohto jeden problém - Myahar si vybral najlepšie kúsky a ostatným nechal doslova to , čo by vyvrhla zo seba sova .  Deivit sa nad tým zamračil. Veď Bellamy bol už iba vlčia kostra obalená v koži ! "Hej Myahar !" zavrčal na neho, aby to donútilo šedého vlka sa otočiť . "Pokiaľ viem , tak žiadne postavenie ako najvyšší omega neexistuje , aspoň nie v tejto svorke . Láskavo sa s nami všetkými rozdeľ spravodlivo ! Nebudeme tu kvôli tebe zdochýňať od hladu !" prskal Deivit . Hnala ho jedna myšlienka . Pokiaľ sa o seba bude trocha viac starať , bude môcť chrániť aj Bellamyho , aj Dakotu v týchto ťažkých časoch .  Naneštastie pre Myahara , ktorý spravil ďalšie debilné rozhodnutie . "Fajn ," položil jedlo na zem , "bojuj so mnou ." Telom hnedého omegu prešla triaška . Síce bol sivý vlk očividne oslabený z choroby a zvracania , ale aj tak - nemal sebadôveru, že by sa mu toto podarilo . Preto tam iba ostal ležať a vystrašené žlto-hnedé oči mal uprené na Myahara . Chystal sa už-už celý vyklepaný  zdvihnúť , ale predstúpil zrazu pred neho Ash . "Neboj , ja to zvládnem ," zašepkal na Deivita a skrčil sa do bojovej pozície . Myahar nedbal, urobil to isté a vrhol sa na svojho oponenta. Svetlo-šedý vlk sa mu neuhol , ale čeľusťou sa mu ohnal po tvári . Tuho sa tam zahryzol a cítil v ústach, ako keby sa Myaharovým neskorým pribrzdením, odtrhol ten kus ďalej od ostatku tváre . Veľký vlk sa ale nevzdal a zaútočil labou Ashovi na oko . Tentokrát sa vlk uhol a stihol sa zahryznúť  tomu druhému do prednej laby. V jantárových očiach vlka sa dala prečítať vlna bolesti hlavy , ktorú mu príroda práve uštedrila z nedostatku tekutín za deň . "Vzdávam sa ," zasyčal a vytrhol si nohu z Ashovho zovretia . Deivit iba na to s otvorenou tlamou pozeral . Nikdy si neuvedomil aký dobrý bol Ash bojovník . A teraz , ako slnko zapadalo , sa mu zdalo že jeho silueta je omnoho vypracovanejšia a svalnatejšia, než predtým .

Duh ... Nuž , dostali sme sa tu xD Táto kapitola , aj keď sa to asi nezdá , mi dala mierne zabrať :D Tak snáď sa páči . Kapitola je venovaná Arisu , lebo mi pomohla s textom a filterom na cover ktorý som tentokrát (BUBNY PROSÍM) spravila sama :D . A takisto ma tak nejak k napísaní tejto kapitoly dokopala :D