Zima neustupovala ani na začiatku jari . Všetko sa pre svorku zdalo byť stratené a mysleli si , že umrú od hladu , uväznení v kotline .O Dakotinom nedobre naplánovanom pôrode všetci radšej pomlčali . Nuru na začiatku druhého mesiaca "jari" začala rozdávať svorke rôzne byliny proti hladu , lebo jej po takom dlhom hladomore prišlo, že už je zbytočné šetriť . Až v polovici jarného obdobia sa sneh vydal na ústup , ale nie je všetko zlato, čo sa blyští . 

Svetlo-krémová vlčica, s tmavo šedým chrbtom sa pomaly a ticho prechádzala v ožívajúcom lese . Vedľa nej kráčala druhá , zamĺknutá hnedá vlčica, ktorá jej dodávala odvahu svojím upokojujúcim pachom . Daphne sa obzerala všade okolo seba . Zdalo sa jej, že vtačí spev tu ani nepatril , tak dlho ho nahradzovalo svišťanie mrazivého vetra . Pozerala sa aj dole na laby na trávu , ktorá sa už začala hlásiť z pod topiaceho sa snehu . Z dlhej zimy ale tráva bohužiaľ mierne nahnila , takže namiesto klasickej zelenej niesla vo väčšine žlto-hnedý odtieň. Nízka zver znova vyšla zo svojich nôr , aj keď bola zo stále prítomného snehu zmätená . Jediný problém sa stal pri východe z kotliny . Ľad aj sneh síce rýchlo povolili , ale hneď ako sa premenili na vodu a odtiekli do rieky , na východ sa zosypali kamene . Vysoká zver sa nemala ako dostať naspäť do teritória vlčíc . Nikto si z toho ale nerobil ťažkú hlavu , pokiaľ mali králiky a hraboše . 

Ahmya už vyrástla do tela skoro dospelej vlčice a Mallowi spolu s Daphne ju boli rozhodnuté po o niečo väčšom odmäku konečne, prvý raz v živote , pustiť von . Celú zimu sa totižto báli, že by ochorela , alebo že by ju zvlčilá hladná svorka zožrala za živa .

Daphne pobehla troška viac dopredu , vetriac po nejakej vhodnej koristi . V tlame sa jej razom nahromadili sliny, keď zacítila hneď niekoľko hrabošov , králikov a jedného holuba . Zrak jej znova spadol na zem , ale do nosa jej rýchlo udrel nepríjemný smrad . Vrany . Muselo ich byť asi šesť a okolo nich bola cítiť hniloba . Vlčica sa znepokojila a rozhodla sa vydať za tým pachom , jej srdce tlčúc každým krokom rýchlejšie od strachu . 

Mallowi okamžite vyšprintovala keď počula prenikavý výkrik jej spoločníčky . Najprv si myslela, že sa iba zľakla , ale to čo uvidela pred sebou, keď dobehla , jej riadne prevrátilo žalúdok .

Fang bol zabitý pred mnohými mesiacmi a jeho telo bolo ponechané ledabolo zahrabané . Bolo tak málo pod zemou , až sa zachovalo až do teraz . Ale teraz sa sneh roztopil a našli ho vrany . Nenažrané krky si kŕmili hnilobným mäsom , prehnité orgány vyťahovali z jeho brušnej dutiny , bili sa o posledný kúsok mäsa na jeho holej kosti . Nič ich nezastavovalo . 

Mallowi sa chcela rozbehnúť a zavolať nejakého omegu , ale Daphne ju zastavila : "Počkaj . Som v podstate jeho najbližšia osoba . Mohla by som mu preukázať poslednú úctu a poriadne ho pochovať ." Hnedá hliadkarka si prezrela utrápený výraz druhej vlčice , ale skôr než vyjadrila svoj nesúhlas , Daphne odohnala vrany a schytila jeho pozostatky . Čierne vtáky sa ale tak ľahko nevzdali, a tak ich nasledovali po celú cestu , snažiac sa vyťažiť čo najviac z hostiny .

Kedykoľvek prišiel niekto nový do svorky , každý mal tú istú otázku : Prečo sa svorka volá "Svorka brezovej doliny" keď sa kotlina skladá zo smrekových stromov . Dôvod je taký , že v teritória sa nachádza malá čistinky , s miernym kopčekom . Na jeho vršku stojí breza . Nikto nevie, ako sa tam dostala , ale prvé vlčice čo tam dorazili ju brali ako symbol nádeje . A takisto sa toto miesto stalo pohrebiskom svorky . Daphne si rýchlo prešla očami , že či si ešte pamätá kto je kde pochovaný . Priamo pod brezou bol hrob prvej alfy , Onyx , ten sa nedal popliesť . Potom vedľa kopčeka bol jeden väčší dvojhrob , tam sú pochovaný Uminy rodičia. Jeden zaujímavý hrob bol aj ten pod miestom Onyx. Trčal z neho jeden jelení paroh. Bola tam pochovaná bývalá gamma Leaf Clover, ktorú napichol na parohy jeleň.  Pravdaže tých hrobov tam bolo omnoho viac , ale tieto dva si Daphne pamätala najlepšie . 

Priehľadný, šedý vlk s neutrálnym výrazom pozoroval, ako jeho zneuctené pozostatky boli pritiahnuté do hrobu . Nemusel byť síce ticho , ani sedieť tak ďaleko od nich , ale aj tak to z úcty radšej urobil . Bolo mu ľúto, že sa toto muselo stať , ale na druhej strane vedel, že Ash má fóbiu z mŕtvol jeho blízkych a určite by mu nechcel takto ublížiť . Zrazu si ale odkašľal , lebo sa okolo neho zjavil dym a výpary zo síry . Muselo to byť z duchovného sveta , lebo vlčice na toto nereagovali . Za ním sa zjavila entita , na ktorú ani nepozrel . Vedel veľmi dobre kto to bol . Najprv si iba myslel, že chce aby sa vrátil na večné lovecké pláne , ale ona zasyčala niečo iné : "Idiot . Ja mu dám z čoho mať fóbiu ..."

Na ryšavej srsti mohutnej vlčice sa začali objavovať prvé lúče vychádzajúceho, hrejivého slnka . Ona toto vzala ako pokyn , aby sa vydala späť ku táboru svorky . Kiraishu veľmi znepokojovala jedna vec - rýchly odmäk . Zem pod jej labami bola prevlhnutá a hrozne mokrá . Ako blato . Niekde aj boli vidieť celkom slušné mláky . Všetko bolo iba náznakom nejakej katastrofy. Nad myšlienkou katastrofy si spomenula na rachot v horách, ktorý mohla počuť. Ale odpísala ho iba na svoju predstavivosť.

Alfa sa započúvala do ranných zvukov . Vtáky začali vydávať svoje každodenné melódie , ale potom sa nad jedným zvukom zastavila . Stále počula vodu . Od rieky aj potoka už bola dosť ďaleko a bola blízko tábora . Kiraisha mala v tejto chvíli pocit , že jej srdce vynechalo tri údere . Rozbehla sa , až sa jej laby zabárali hlboko do blata a zanechávala za sebou hlboké šľapaje .

To , že bol tábor mierne nižšie , ako miska položený ešte nikdy nepreklínala . Až doteraz .

Hello my lovelies , Raven tu . Kapitola TROŠKA krátka , ale potrebovala som tam ten krásny cliffhanger no . Ďalšia kapitola by mala prísť o niečo skôr ❤️