Útla , hnedo-šedá vlčica sa striasla v pelechu chorých a zase sa pokúsila o chabé postavenie, ktoré sa jej nepodarilo . Mala nekonečný pocit, že jej pokazený žalúdok sa ju snaží stráviť , aby vyvrhla aj svoje vlastné útroby . Neustále jej vypadávalo vedomie a myslela si, že každým snom iba kráča bližšie a bližšie ku dverám smrti. Sny , ktoré pri každej strate vedomia mala, boli divné a nezmyselné , ale vlčica mala stále pocit, že jej niečo hovoria.
Stála tam v čistej prázdnote medzi hviezdami, obklopená kvetinami. Z jej žltých očí šľahali blesky a aj tak mala pocit, že ju pozýva k sebe. 
 Až do chvíle, kým zase nenabrala vedomie a nechcela vyvrátiť všetky svoje vnútornosti, a zbaviť sa neznesiteľnej bolesti a nutkania . Všetko, čo z nej ale vyšlo bolo iba pár slín , ktoré jej viseli z tlamy, ako keby bola besná . Cítila sa ako postihnutá , neschopná vytvoriť ani jednu súvislú vetu v svojej mysli . Jej telo vzdávalo odpor jej žalúdku , lebo bolo tak vyslabnuté, že svaly vlčice sa rovnali pevnosti handrovej bábiky. Cyklus to ale nezastavilo . Teda až do skorého rána , keď mesiac ešte stále odrážal svetlo o sneh a vlčica sa zobudila s jednou jasnou myšlienkou, ktorú konečne jej unavený mozog dokázal sformulovať . "Musím jej to povedať ..."

Šedo biela vlčica zažmurkala očami do rána a jej zrak sa okamžite zafixoval na malé klbká srsti , jedno väčšie a silnejšie , druhé menšie a choré. Aj keď si to vlčica nechcela priznať . Jemne nosom sotila do väčšieho klbka , ktoré sa v okamihu rozvinulo a otvorilo ružovú papuľku , plnú malých , ihlicovitých zúbkov . Matka mu uštedrila jeden rýchly pohyb jazykom po hlave , predtým, než sa pohla k druhému šteňaťu . S tým spravila to isté, ale nereagovalo . Srdce sa jej zrazu rozbúchalo a nervózne to vyskúšala znovu . Nič . Dotkla sa klbka labou . Bolo ešte stále mierne teplé , ale už nedýchalo . V matke prešlo niekoľko emócií naraz . Strach , panika , žiaľ , zlosť . Keby ... Som sa zobudila skôr , mohla som tomu zabrániť ... uvedomovala si v duchu . Slzy jej stekali po líciach a mala divný , pichavý pocit v hrudníku . "Prečo toto nie je iba sen ... PREČO TOTO NIE JE IBA SEN ?!" šepkala skriveným hlasom a zdrtene si ju k sebe privinula . "Fangov rod je určite prekliaty ... Prečo som ťa nechala stať sa jeho obeťou ?" srdcervúco a zlomene zašepkala. Slzy jej stekali priamo na svetlo sivú srsť malého, vychudnutého vĺčaťa . 

Ash pozoroval skoro ráno vonkajší svet , ležiac v "pohodlí" pelechu omegov . Mesiac už pomaly mizol z dohľadu šedého vlka a nebo začínalo naberať farbu . Čo ale jeho zrak zaujalo , bolo malé, šedé vĺča, čo sa zrazu rozbehlo snehom . Zažmurkal očami , lebo si myslel, že sa mu to iba sníva . Toto nie je možné . Odkiaľ sa tu vzalo ? Veď je ešte tak mladučké , čo by robilo vonku samotné ? Ale jeho otázky hneď jedna vec vysvetlila. Keď sa lepšie pozrel , vĺča bolo priehľadné. Zamrzol na mieste a neisto zavetril . Cítil rovnaký , vlhký , studený pach , ktorý cítil vtedy na jeho sestre. Niekto umrel ? preglgol v duchu a modlil sa, že tomu tak nie je , že to je iba nejaká zabehnutá duša . Zrazu ale z neba zliezla robustná čierna vlčica, s jantárovými očami, čo prepaľovali svojou jasnosťou miernu rannú tmu . Za ňou došiel druhý , veľmi známy vlk . Bol to Fang . Olízol malú vlčicu po hlave a vzal ju láskyplne do zubov . Ash započul jej jemný hlások : "A čo mamička ?" Čierna vlčica jej pevným hlasom odpovedala : "Uvidíš ju , ale omnoho neskôr . Teraz pôjdeš so mnou a svojím otcom. Neboj sa, bude sa ti tam páčiť ." Zase zafúkal silný vietor a rozmetal všetok sneh na okolo, trafiac aj Ashove zvedavé oči. Hneď ako sa toto stalo , všetky tri figúry sa rozpustili vo vetre.

Z kúta nory, na nepokojne spiaceho Myahara, pokukovali dve jasno-žlté oči . Roi sa už dlho nemohol pozerať na to , ako mu hlboká rana na tvári nedá spať . Preto sa zdvihol , vyklusal von a schmatol sneh to tlamy . Zuby ho síce okamžite začali z toho nepríjemne bolieť , ale on to ignoroval a vrátil sa späť k šedému vlkovi . Sneh z tlamy mu priložil systematicky na ranu a pokojne pozoroval uvoľnenie na jeho tvári . Vôbec si ani nevšimol , že ho z vonku pozoroval pár žltých očí patriace ryšavej vlčici.

Kiraisha zavyla mohutným hlasom do vetra , aby zavolala ostatných na zhromaždenie . Silný vietor , netlmený okolitými stromami , keďže stála na skale , jej prečesával srsť a odhaľoval štrbinky svetlej kože medzi chumáčmi chlpov . Jantárovo-žltými očami si pomaly prezerala svoju chorobou oslabenú svorku , zrakom akým jastrab vyhľadáva nič netušiaceho holuba . Keď ich uvidela v plnom počte , vrátane Daphne, ktorá sa každému vyhýbala zrakom , začala : "Všetci, čo sa sem dostavili . Choroba nás veľmi oslabila , niektorí z vás doteraz nie sú súci na lov . Koristi je neskutočne málo, a tak v prospech celej svorky som sa rozhodla takto . Nikto vás nebude nútený ísť na lov . Loviť budú jednotlivci , sami za seba . Môžte si aj vytvoriť svoje vlastné skupinky . Právo na korisť má vždy ten , čo ju ulovil . Pokiaľ tak uzná za vhodné , môže sa s niekym rozdeliť . A teraz ešte iný oznam, ku ktorému som dospela . " Vlčica pozrela na špinavo šedého vlka a hlavou mu naznačila aby prikročil . "Tento vlk prejavil určité znalosti v liečení, ako som si všimla . Kvôli udalostiam s chorobou a s tým , že Nuru nestíhala , Roiovi udeľujem postavenie pomocníka gammy . V hierarchii bude iba nad omegmi , ale stále pod hliadkarkami . Podiel koristi bude mať taký , aký gamma uzná za vhodný ," dopovedala Alfa a pozrela dole do očí mladého vlka . Jej pohľad sa jasne pýtal: Súhlasíš ? . Vlk opatrne prikývol a oči sa mu rozjasnili ako hviezdy na oblohe .

Gamma opatrne položila do predom vyhrabanej jamy studenú mŕtvolu malej Claw . Daphne sa tohto odmietla zúčastniť a Nuru do toho nechcela ťahať omegov . Teraz musia pre ich vlastné dobro loviť . Zrazu sa ale za ňou niekto rozbehol a tvrdo ju zrazil k zemi. Nuru v tejto vlčici spoznala čierno-bielu deltu Navu .Vlčica hnedú Gammu najprv hrýzla do kožucha , čo Nuru mierne štípalo a celkovo jej to bolo nepríjemné . Potom Delta položila svoje laby na jej hrudník a tak si malú vlčicu prišpendlila k zemi . Hnedá vlčica sa ani nezmietala , iba sa zahľadela svojej protivníčke priamo do očí . Nave z jej obyčajne priateľského pohľadu sršal hnev a bojovnosť . "Tak počúvaj !" prskala , "dala som ti druhú šancu a ty si ma takto podviedla ! Na hanbu celej svorky sme boli .... NURA !" Po poslednom slove Nuruina obyčajne pokojná, usmievavá tvár skamenela , do mŕtveho a neprítomného výrazu . Razom sa z Navy vytratil všetok hnev a vystriedal ho strach , pred tým čo spôsobila . Okamžite z vlčice zliezla dole . Nuru ale nereagovala a keď sa ju Delta pokúsila upokojiť jemným líznutím na tvári , ticho na ňu sykla : "Vypadni ."

Krémová vlčica prešla do časti oddelenej pre skladovanie byliniek a bobúľ , aby tam našla útlu vlčicu, čo tam ako bez duše a celkom automatizovane triedila liečivky . Vchádzajúca samica si musela veľmi dobre vyberať slová , ktoré práve povie . Boli to už dva dni čo umrela Leaf Clover , matka vlčice pri bylinkách . A ona povedala ostatným jasne . Už nechce , aby ju volali Nura . Tak už mohla iba jej nebohá matka . Nuru , je meno , ktorým ju teraz všetci budú nazývať ... Síce zneli v podstate rovnako, ich význam v starom jazyku bol úplne iný. A pokiaľ by to niekto porušil ... Jej duševný stav by to mohlo veľmi ohroziť ...

Mallowi okamžite, ako sa bola ráno schopná postaviť na nohy , išla vyhľadať Nyalu . Kiraishin oznam takmer prešvihla , ale to jej bolo jedno . Cieľ mala jasne a pevne ustanovený . Vošla do zničenej nory vlkov postavenia omega , kde hnedá vlčica s bielymi záplatami na kožuchu sediac oddychovala . Prichádzajúcej hliadkarke venovala minimálnu pozornosť , ale to ona nevnímala a hneď spustila : "Ze- , nie , Nyala , musím ti niečo povedať , čo mi snáď naši Predkovia tam hore nakázali . Možno - nie , určite to bude znieť divne , ale ... Ja ... Ťa milujem !" Ústa rozstiahla do širokého úsmevu a slastne zatvorila oči . Ani si nevšimla ako vlčica pred ňou sa naježila a z očí jej sršala nenávisť . Jedným pohybom tela menšiu vlčicu zrazila k zemi a začala jej vrčať do ucha : "Tak počúvaj ty malá hnida . Toto sú posledné slová , ktoré odo mňa budeš počuť , rozumieš ?! Si nechutná , nerozumiem prečo  sa ťa moja mama ujala , mala ťa nechať zdochnúť , skapať , tak ako skapala tvoja mater ! Aspoň by sa nerodili také suky , čo si robia zálusk na svojich pomyselných pokrvných ! Nikdy si nepatrila k nám, ale teraz už vážne - nepatríš do mojej a Lianinej rodiny ! Nie si hodná nášho rodu ! Ani z toho nebudem robiť hurhaj , tebe na hanbu , nie - máš šťastie . NIKTO sa o tomto nedozvie . Pokiaľ hej, odtrhnem ti nohy a nakŕmim tebou larvy ! A teraz vypadni ! " Po posledných slovách Nyala Mallowi pustila ako špinavého bobra a jasne jej naznačila, aby utekala čo najďalej sa dalo .

Bruuuuuuuuh . Kapitolka KONEČNE napriek mojej lenivosti dopísaná :D Snáď sa vám páčila . V médiach máme našu nádhernú slečnu Claw , ktorá už je ale bohužiaľ mimo hry :d . Čo myslíte , kto bola tá čierna vlčica čo prišla s Fangom ? ( ͡° ͜ʖ ͡°)