Zavretá v jednej miestnosti,
so svojími myšlienkami.
Neusmieva sa
a pero v ruke má.

Nepozeraj sa na ňu tak...
Nemôže za to, že ostalo to tak.
Nikto ju nemá rád.
A tak v ruke pero má...

So slovami na perách,
odchádza z tochto sveta...
Z tochto miesta.
Z tejto izby a nepozerá sa pred seba a ani za seba.

Neusmieva sa.
List vkladá do schránky a uteká.
Preč od ľudí...od sveta,od minulosti.

Nehovor jej prepáč...
Nemá to rada.
Teraz už nič nezachrániš.
Tak sa usmej.
A buď rád, že nie si na jej mieste.

Lebo tak to je.