Počul si ten výkrik do tmy?
Ty...
Vravíš,že si jej najlepší kamarát.
Že ty...ju poznáš najlepšie.
No keď ťa požiadala o pomoc zrazu si bol nemý.
Nepočul si!
Keď ti ukazovala rany...
Nevidel si..
Pretože to robíš vždy.
Nevidíš...keď nechceš vidieť.
Keď ťa obíjmala...
Necítil si!
Bol si ako kameň..
Prečo si ju neobjal späť?
Prečo si k nej neprehovoril?
Neukázal si jej lásku..
Pretože takí ako ty majú pravidlá!
Tak hlúpe...
Kebyže ich nemáte..bolo by všetko inak.
No teraz...
Teraz ťa posadili k jej náhrobnému kameňu.
A ty sa nepohneš...
Nič nepovieš...
Pretože plyšáky ako ty majú svoje pravidlá...