(8) Návšteva
Ako sa nakoniec ukazalo, motorka bola skutočne jeho a on ostal na pár minút vážne hluchý na jedno ucho. Keď sme totižto nasadli a vyrazili mala som obrovitánsky strach a nie len z toho, že sme neboli triezvi, ale aj preto, že sme išli príliš rýchlo, dôsledkom čoho som vrieskala ako nenormálna. Jedna vec je milovať motorky, druhá je sadnúť na ňu s niekým, koho nepoznáte.
Pevne som ho objala a náramne sa mi to páčilo. Myslím tá blízkosť. Snažila som sa schovať svoju hlavu za jeho chrbát, lebo kedže som nemala helmu a neurobila by som tak, pri veľkej rýchlosti by mi ústa rozvievalo ako neakému bernardínovi, čo vystrčil hlavu z auta. Odrazu mi napadlo: ,, Máš vôbec vodičák ? "
***************Prítomnosť****************
Keď som v kaviarni sedela už hodnú chvíľu, s prázdnou šálkou pred sebou na stole, nepokoj, ktorý som mala vo vnútri ma ničil. Chcela som, potrebovala som sa dozvedieť úplne všetko. Vykašľala som sa na to, že som sa s Gregorom mala stretnúť tu, popravde som nemohla udržať svoje zvedavé ja na uzde a chcela som vidieť tú jeho čajočku, iba že prešlo asi len desať minút ale jednoducho som si to nakráčala späť k jeho bytovke.
Keďže ma žena čo práve vychádzala z vchodu zbežne poznala bez problémou ma vpustila dnu. Doslova vpustila, lebo som tam vbehla ako neriadená strela a vybehla tie tri poschodia akoby nič . Vedľa rohožky boli postavené purpurové lodičky, čo znamenalo, že jeho známa ešte neodišla. Pohrávala som sa s myšlienkou vtrhnúť tam a zahrať scenu, rýchlo som to však zavrhla. Namiesto toho som sa usadila na skrinku na topánky jeho suseda, čo býval oproti. Dosť som tak riskovala.
Pán Wedison, jeho sused, ma z nejakého nevysvetliteľného dôvodu nemal rád. Dobre, priznávam zámienku na to mal, a nie jednu. Raz som tu tak sedela na jeho obuváku a čakala, kým pride Gregor z práce, vtom čase som nemala kľúč od jeho bytu a svetlo na tomto poschodí akurát nefungovalo, čiže som splynula s tmou.
Pán Wedison odomykal dvere, keď si ma všimol a zľakol sa. Mala som skutočne strach o jeho srdce, keďže má už svoj vek. Odvtedy ma doslova a do písmena buď ignoruje alebo mi dáva patrične najavo, ako som sa voči nemu previnila. Pcheee! Ale späť k veci. Nemusela som čakať dlho. Dvere Gregorovho bytu sa otvorili...
Ľudkovia dalšia časť je na svete, sice trochu kratšia ale to sa stáva, prosto skĺbiť gymnázium, písanie a mať aj neaký voľný čas je poriadná makačka...
Ak chcete niekto venovanie tak píšte. Kľudne dajte vedieť o neakej dobrej storke, ktorú mi odporúčate, určite si prečítam a taktiež čítam aj všetky komenty.
Ďalšia časť uzrie svetlo sveta čoskoro!!! (Pravdepodobne v priebehu ďalšieho týždňa .)
Ak bude na celej knihe 15 votes, posnažím sa ju uverejniť do konca tohto. (Motivácia pre vás aj pre mňa. :D )
Čauky-mňauky :) :) M_Džej
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro