Chlapík, do ktorého som ''nechtiac'' vrazila na parkete sa naraz objavil krok odo mňa. Nestihla som si ani všimnúť že tam niekto stojí, kde to ešte zabrzdiť.

Plnou rýchlosťou, tak ako som bola rozbehnutá, som doňho narazila a on zabalansoval. Zaknísal sa, nohou narazil do zvýšenej podlahy, akéhosi prahu , čo bol za nim. Myslela som si, že to ustojí. Lenže tak ako bol vysoký sa roztiahol na dlážke.

Pretože som bola po celý čas odkedy som doňho vrazila prilepená k nemu som zletela spolu s ním a pristála som na jeho hrudi. Tvár som mala pár centimetrov od tej jeho.

Za normálnych okolností by som mu vynadala, zdvihla by som sa a odkráčala, ale niečo v mojom vnútri sa pohlo. Chránil ma predsa svojím telom pred pádom. Pozerala som sa do očí neznámeho človeka a mala som pocit, ako keby som ho poznala. Áno ja som niečo cítila. Nedokážem opísať prečo moje srdce začalo byť o preteky. Ale ja som cítila. Aj keď som bola trošku pod parou naraz som vytriezvela.

Cítila som tak maximálne jeho ruky na mojom zadku -ešte sa na mňa mal tu drzosť usmiať- a alkoholom podfarbený dych na svojej pokožke. Sama seba považujem za veľmi triezvo premýšľajúcu v krízových situáciách. Napadlo ma hneď niekoľko možností, ako ukázať tomu dotieravému idiotovi, že som sa nestala emancipovanou ženou len preto, aby som nosila nohavice a zarábala ale aj preto, aby som nemusela čeliť dotieravým pokusom mužov.

Ruka ma ešte bolela z pravého háku, ktorý som uštedrila Michalovi. A naozaj nemám chuť zlomiť si ju. Dnes nie. Mohla by som použiť svoju kabelku, nie to nie nedala som si do nej žiadny tvrdí predmet to by sa minulo účinku. Rozhodnutá sa proste zdvihnúť, obdariť ho úžasne opovrhujúcim pohľadom a adios amigo. Pravú ruku položím na podlahu a kým sa snažím dvihnúť i na ľavú nechtiac mu vrazím lakťom do rebier. Namrzene sa zachmúri a ja sa v mysli pousmejem. Konečne mu niekto zotrel z tváre ten sebavedomí výraz.

V poriadku toto je určite lepšie ako roztrieskať mu ten jeho pekný ksichtík kabelkou. Teraz sa už len dvihnúť na nohy. Dvihnem koleno a už ho skoro pokladám vedľa neho keď sa mykne a ruku si priloží na udreté rebrá, následkom čoho stratím kontrolu nad svojím telom pravá noha sa mi pošmykne dozadu a kolenom mu (a je mi to skutočne ľúto) vrazím do brucha tesne pod žalúdok.

Zvláštny zvuk akoby niečo praskalo, dúfam, že nie moja najobľúbenejšia krátka sukňa, sprevádzaný bolestným zvukom vychádzajúcim z hrdla toho fešáka. V poriadku uznávam toto nebolo najlepšie riešenie ale stálo za pokus a najmä podarilo sa mi spacifikovať muža samí sval len dvoma štuchancami.

Nedalo mi sa nezaškeriť. Nasledujúce udalosti mali rýchli spad. V momente keď moje škerenie prešlo do nefalšovaného smiechu a bola som rozhodnutá vstať čo najrýchlejšie, ocitla som sa chrbtom na dlážke. Otočil ma a vyšvihol sa nado mňa akoby som vážila menej ako gram a on sa tu pred chvíľou nezvíjal od bolesti. Zvalil sa na mňa čo muselo vyzerať dosť komicky, predsa len boli sme v bare. Podopieral sa na lakťoch ale aj tak sme sa dotýkali dosť veľkou plochou tiel.

,,Tebe sa zdalo vtipné, že si ma zranila.?'' ozve sa. Čakala som všetko nie tak úžasne mužský hlas.
,,Tebe sa zdalo vtipné, že si ma držal za zadok? '' odpoviem protiotázkou. Znova sa usmeje akoby si spomínal na neviem aký úžasný pocit. Znova mám sto chutí zotrieť mu úškrn z tváre, že by ho nespoznala vlastná matka. Odvalí sa zo mňa dvihne sa na nohy a podáva mi ruku.

,,Máš takú krátku sukňu, že keby som to neurobil, polovica ľudí v bare by pri ehm polohe v ktorej si sa nachádzala, videla až do duše ..'' Mávol rukou a usmial sa od ucha k uchu. Som rozhodnutá neprijať jeho pomoc, pretože sa dokážem vyštverať na nohy sama ale uznávam sukňa je vážne prikrátka ale, je niečo, oo čom nikto nevie. Vždy ked si beriem krátku sukňu dávam ai pod ňu kratasi, pretože mam vtedy pocit, že som chránená, ak chápete co myslím, navyše nemienim so seba urobiť ešte väčšie trdlo ako do teraz, preto sa za jeho pomoci dostanem na nohy.

,,Slovíčko ďakujem by stačilo ...''
Uznávam chcel ma možno chrániť ale na druhej strane si mohol iba nájsť dokonalú výhovorku.
,,Ďakovať ťa zjavne nenaučili , tak mi musíš urobiť aspoň radosť a ísť so mnou na pohárik .''

To je ale somár. Rukou ukážem na bar kde sa Michal háda s SBS-károm, zatiaľ čo sa snažím prejsť po všetkým švoch na sukni, či náhodou nenájdem dieru.

,,Vidíš toho kreténa tam ? To je môj bývalý.'' zaklamem ,, práve sme sa rozišli a je to také čerstvé, nedokážem sa s nim znova stretnúť lebo sa bojím, že znova podľahnem jeho šarmu ale on ma obabral, podvádzal ma po celý čas s mojou najlepšou kamoškou a ja ho nedokážem prestať milovať, ani začať nenávidieť. ''

Použijem všetok svoj herecký talent, aby som zahrala dokonalú scénu a mohla už ísť domov. Popravde pochybujem, že mi uveril Dokonca som si utrela z líca imaginárnu slzičku . Pozrie na mňa , v očiach sa mu zjaví pobavenie a vzápätí to zaklincuje šiestimi slovami presne opačnými k jeho výrazu:
,, Na to sa potrebuješ poriadne opiť."