(18) Som len kus mäsa a on je rotvajler
***************Piatková noc**************
Pomaly si usrknem z nápoja a usmejem sa. Vedľa mňa na stoličku si prisadne veľmi sympaticky muž, približne v mojom veku, ktorý sa na mňa fakt, že zlato usmieva.
Na mužské úsmevy som zaťažená asi najviac a zalichotilo mi, keď si prisadol práve ku mne, vytáčajúc svoje telo mojím smerom, pretože niečo málo mám o reči tela naštudované a viem, že spôsob akým sa vedľa mňa usadil značí, že ma o mňa záujem. A hoci s istotou viem, že moja odpoveď na všetko, čo sa opýta bude strohá, príde mi ako riadenie vyššej sily, že je tu a vytrhne ma na pár minút z nudy.
Hneď, len čo otvorí ústa a vypustí prvú vetu, takmer sa rozosmejem nad tým klišé, ktoré použil a doplnil oslnivým úsmevom.
,, Čo robí tak pekné dievča samé na bare? " Čaká na takého originálneho debilka ako si ty.
,, Len čakám na..." Chcem povedať priateľa ale tak si uvedomím, že by to vyznelo viac otrepane ako on, čo nemôžem dopustiť. ,, ... Na veľmi dobrého kamaráta." Dodávam.
Čakám na chlapca, ktorý ma odkopol, čo mi tak trochu zhodilo sebavedomie. Možno ani nie ten fakt, že ma nepovažoval za dostatočne atraktívnu, hoci opakujem nemám vo zvyku späť inde ako sama vo svojej posteli, myslím, že každý normálny chlap, by sa o niečo pokúsil ak by sa mu dotyčná páčila. A však viac sa ma dotklo, že mi neoznámil, že odchádza a nevráti sa a najmä že ma považuje za hlupaňu, ktorá na to nepríde.
Ale naspäť k baliacej technike, poďme si dať menší návod.
1. Oslovíš ju.
2. Kúpiš jej nápoj, buď to čo pije ona alebo ty . Len nech to má alkohol.
3. Nadviažeš nenútenú konverzáciu
4. Vezmeš ju tancovať
5. Stále do nej hádžeš jeden drink za druhým (posnaž sa sám neopiť)
6. Zisti, že tu prišla za rovnakým účelom ako ty a teda, že tu nemá priateľa, ktorý by sa mohol snažiť udržať si na ňu právo, pretože to budeš v poriadnych sračkách. Tak si radšej daj pozor, pretože nepotrebuješ používať päste kvôli žene, na ktorej miesto čaká veľa ďalších. Chápeš, rád stadiaľ až do Číny.
Kroky, ktoré podnikol boli presne ako z učebnice. Bolo očividne, že techniku ma zmáknutú. Že to nerobí po prvý krát a jeho záujem opadne hneď, ako sa ocitnem v posteli sním alebo teda nie hneď ale až po čase tam strávenom. A tu nasledujú body sedem a osem.
7. Dostaň ju do postele.
8. Dostaň ju z nej skôr ako stihne urobiť scénu alebo sa rozhodne, že chce mať s tebou budúcnosť (vieš rodinu, deti, psa a tak...)
Preto tu som. Uprostred parketu, medzi všetkými tými spotenými telami, hýbem sa a pohupujem bokmi v rytme hudby, rozbíjam sa. Vždy som bola parketová levica a tanec fakt zbožňujem. Mam vtedy ľahké telo a cítim sa priveľmi dobre. Nepotrebujem byť opitá aby som sa bavila. No čím opitejšia som, tým lepšie tančeky predvádzam.
Ale nie som až tak opitá, aby mi nevadila príliš malá a najmä dotieravá vzdialenosť medzi mnou a Karolom.
,, Počkaj! " odtisnem sa od jeho tela, dávajúc si priestor, ktorý mi chýbal. Obzriem sa k baru, chcem sa len pozrieť, či sa náhodou Matej nevrátil.
Nečakám, že tam bude je to len akýsi nutkavý pocit to skontrolovať a zakopať svoje sebavedomie ešte viac pod čiernu zem.
Prekvapí ma, keď sa mi stretnú oči s pohľadom, ktorý poznám.
Odvrátim sa a znova sa obzriem ešte dva razy, pretože, skára, on tam vážne je.
Stoji opretý o bar, oči upiera na mňa a vyzerá naštvane. V ruke drží koženú bundu, ktorú krčí v prstoch akoby mu tá koženka ublížila, alebo žeby žiarlil?!
Nie rozhodne nie.
Moja prvá myšlienka je plná nadšenia z jeho návratu, v ktorý som už dávno prestala vôbec dúfať.
Do krvi sa mi začne liať číra radosť a možno keby ma Karol včas nezastavil, prebehla by som tu vzdialenosť medzi nami a vyskočila naňho akoby som bola nejaká šialená faninka, ktorá práve stretla svoj mužský idol, z ktorého vyvádzaš.
No ako vravím, Karol chytí moju ruku a pritiahne si ma naspäť k sebe, čo sa mi tak trochu nepáči, pretože hej haló ja mam práve bežať k Matejovi v spomalenom zábere ako v telenovele, no som ešte stále trochu, alebo aj viac vykoľajená a to je dôvod, prečo neprotestujem.
Jednoducho sa nechám vtiahnuť do jeho objatia a nechávam sa ním tancujúc viesť ďalej od baru a od Mateja na druhu stranu parketu.
,, Páči sa ti?" povie s perami pri mojom uchu a keďže nemám vôbec tušenie o kom vraví pozerám naňho ako na zjavenie panny Márie.
,, Čo? Kto?" nechápavo sa zmôžem aspoň na takúto odpoveď, hoci povedzme si na rovinu, nie je to žiadna sláva.
,, Ten chlapík pri bare, ktorý ti stráži kabelku a pozerá sa na teba, ako by si bola kus dobrého mäsa a on rotvajler."
Znova sa otočím jeho smerom, neprestavajúc sa hýbať s Karolovými rukami na chrbte. Vo výhľade mi však zavádzajú ostatní a toto je presne ten moment keď ma hnevá, že som nevyrástla viac. Lebo keby som bola aspoň o hlavu vyššia mohla by som sa naňho znova pozrieť a ubezpečiť sa, že neodišiel keď ma tu videl tancovať. Proste, či si nepovedal, že už tu niekoho s kým sa zjavne dobre bavím mam tak môže ísť.
,, Hohó. Neotáčaj sa k nemu. Ak ho chceš dostať, musíš mu ukázať, že sa dokážeš zabaviť aj bez neho. "
" Kto kedy povedal, že ho chcem dostať? "
,, Takže nechceš?" odtiahne ma od seba a skúmavo mi hľadí do tváre.
,, No.... Nie. " zaváham.
,, Vieš, si zla klamárka, pretože tvoje oči ta prezradili. Ako, stavím sa a tebou, že ti ide srdce vyskočiť z hrude a o mňa si stratila záujem."
Omyl o teba som záujem nikdy nemala. Sama sebe zniem ako mrcha.
Sú však veci, ktoré chcem povedať a nepoviem pretože priveľmi myslím na city ostatných a tak isto sú veci, ktoré povedať nemám a napriek tomu ich poviem, hoci aj nechcem lebo moje ústa sú rýchlejšie ako môj mozog. Vlastne všetko je niekedy rýchlejšie ako ten.
,, Prosím ťa. Aj keby som ho chcela zbaliť, stále je tu ešte fakt, že na to musia byt dvaja. Chápeš že nič nenarobím ak sa mu nepáčim. " vrieskam snažiac sa prekričať hlasnú hudbu z reproduktorov pomedzi tanec. Nakláňam sa k nemu.
,, OK, beriem späť, si dobrá klamárka. Vieš ukážkovo luxusne oklamať samu seba, rovnako ako luxusne vieš tancovať." Ten úškľabok bol tak zlatý a ak by som sa práve nerozhodla, že do toho idem, pravdepodobne by som vyštartovala po Karolovi. Lenže to nie je môj štýl. Nie zvyčajne až po niekoľko promile v krvi.
Hlavný dôvod môjho rozhodnutia? Chcem znova cítiť tie pocity vo svojom vnútri, ktoré som cítila iba pri ňom.
,, A počúvaj, som si úplne istý, že sa mu páčiš." povie s úsmevom
,, Jop a na to si prišiel ako detektív Sherlock Holmes ?" hlupaňa, vážne som mu teraz flirtujúcim tónom povedala Sherlock?
,, Práve sa pozerá, akoby nás chcel zabiť. Oboch. Teda mňa najprv a teba možno ani nie. " povie nakláňajúc sa ku mne s perami na mojom pravom uchu.
Pousmejem sa a zatiaľ čo si v hlave snažím zostaviť pre a proti môj opitý rozum vidí len samé výhody.
,, Dobre teda. Čo mám urobiť?"
**********Prítomnosť**********
Sedím na stoličke a v stále sa ešte trescúcich prstoch zvieram šálku. Je teplá. To teplo mi zohrieva ruky a zakaždým keď si z nej usrknem hrejivá tekutina mi zohrieva telo z vnútra. Cítim ako mi tečie dolu hrdlom, a potom sa rozptýli do hrude.
Vraj najlepší liek na šok. Čaj s rumom. No v tomto prípade je to skôr rum s čajom. Obsahuje dokonca až dve z 5T. Teplo a tekutiny.
Je však priveľmi horúci na to, aby sa dal normálne piť preto sa väčšmi obzerám. Sedím v maličkej kuchyni. Je ladená do červeno bielej a pôsobí to na mňa agresívne. Keď sme sem prišli, Daro ma usadil na stoličku ku stolu. Uvaril mi čaj a zatiaľ vysvetľoval prečo práve čaj s rumom. (Nie to o tých 5T nemám zo svojho rozumu.)
Odvtedy neprehovoril.
Nechcela som tu s ním ísť. Chcela som ísť domov. Cítila som sa už lepšie, pokojnejšie. No trval na tom. Navyše býval neďaleko, tak som nakoniec súhlasila. Nezisťovala som, či náhodou nepozná nejakého Mateja, ktorý by sa naňho podobal. Napriek tomu mi ho neuveriteľne pripomínal.
Spôsob ako rozprával, chodil, pozeral a to všetko. Bola som si istá tou podobnosťou no zároveň som to prestala takmer hneď riešiť.
Zatiaľ čo som pila, Daro otváral skrinky v kuchyni a snažil sa nájsť lekárničku. Nadával.
Keď ju konečne po istom čase našiel, zúrivo sa v nej prehrabával kým nenašiel potrebné veci. Tak sa ku mne otočil a po prvý raz, odkedy sme sedeli v parku v mokrej tráve sa na mňa usmeje. Pravý kútik úst sa mu zdvihne hore.
,,Je mi to vážne veľmi ľúto." povedal, kým nalieval čistú vodu do sklenenej misky. Vzápätí urobil pár krokov cez malú kuchynku ku mne a položil ju na stôl spoločne s bielymi obväzmi a vatou.
Kľakol si predo mňa, namočil gázu do vody a pomaly sa jeho ruka, v prstoch ktorej ju držal začala približovať k mojej hlave. Opatrne ju priloží na ranu. Syknem, pretože to celkom intenzívne zabolelo. Rýchlo ruku odtiahol a šepol: ,,Prepáč." Znova ju priloží, ja znova syknem, on šepne: ,, Prepáč." A takto sa to opakuje niekoľko krát. Pochybujem, že mi vyčistil čo i len polku z rany. Sústredila som sa len zvládnuť, ovládnuť tu bolesť, ktorá mi pulzovala v spánku a pretože mi príde hlúpe po celý čas sledovať jeho tvár akoby som bola nejaká stalkerka, mala som zavreté oči.
Preto má prekvapilo, keď zrazu zasyčal pomedzi pery nadávku. V momente som otvorila oči a videla ako ho vystrelo do vzpriameného postoja a z linky si vzal utierku a utieral si ňou cez tričko brucho.
Počkať, on krváca z brucha. Chcem vstať a pomôcť mu, keď si všimnem škvrnu na zemi a šálku v rukách, z ktorej to vytieklo. Sakra.
Ako vážne som ho nevedomky obliala horúcim čajom. Som taká hlúpa koza. ,,Prepáč." Povedala som pre zmenu zase ja.
Pozrel na mňa znova tým zvláštnym pohľadom, odtiahol si horúcu látku z brucha a vyhrnul si ju na hruď, čím ukázal pekáč tehličiek, ktorý mal na ňom vyrysovaný. Mimovoľne som prehĺta a bola by som nad ním slintala možno do konca sveta, keby predo mňa na zem nepristala hubka na riad.
,,Mohla by si to poutierať?"
Samozrejme aj si to tričko celé vyzlečieš tak povytieram s radosťou aj celú podlahu.
Jupiiiii.
A je to tu. Konečne nová kapitola, čomu sama takmer nemôžem uveriť, pretože som mala hrozný a hrozne dlhý blok k tomuto príbehu (od juna myslím) takže som nemala chuť pokračovať. A tak zrazu som sa dnes zobudila a voila nová kapitola. Som na seba hrdá (imaginárne potľapkanie po ramene a standing ovation).
Takže dúfam, že sa vám časť páčila a nezabudnite stláčať tu oranžovú malinkatú hviezdičku ⭐⭐ vľavom dolnom rohu 🤓🤓.
Ľúbim vás 💕💕
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro