Maja ma navliekla do jej handier, v ktorých som vyzerala sakra sexi a zároveň som si pripadala ako štetka, lebo hej, vyzerala som tak. Dnes som sa rozhodla nepiť, predsa mi jedna ranná, ešte stále nedospatá opica tohto týždňa stačí. Začínam byť ospalá, nevravela som náhodou, že už vôbec nikdy v živote nebudem piť? Lebo zatiaľ to vyzerá, že som po celý čas s pár premilé v krvi. Ak som to nevravela, tak to s istotou poviem zajtra ráno.

Z bowlingu sa stala párty, vraj na počesť toho, že smiem piť. Akoby som do teraz nemohla. Hoci sa Gregor celý deň tváril akoby nič, ten pako ( a teraz to myslím v dobrom), celý čas organizoval túto oslavu, dokonca bol taký dôsledný, že som pred chvíľou sfúkla sviečky na torte a pozval snáď každého koho pozná. Žeby narážal na to, že okrem neho a Maji nemám nikoho, koho by som sem rada pozvala?

Mená všetkých tých ľudí sa mi zliali do jedného a z toho hluku ma bolí hlava. Opriem si ju o rameno jedného Gregorovho kolegu, s ktorým som sa rozprávala pár minút, kým neprišiel na to, že s ním nechcem držať krok, čo sa pitia pohárikov týka a namiesto toho aby sa presunul k niekomu ďalšiemu sa rozhodol opiť pod obraz boží, oprieť hlavu o stôl a spať. Preto ho teraz používam ako vankúš.

Ako proti službu má, že naňho dávam pozor, tým pádom mu nehrozí prebudenie so sprostými slovami napísanými na tvári s centrofixou, čo nie je vôbec príjemné. Privriem na pár sekúnd viečka a...

,, Hej princezná nespíme. " zjaví sa pri mne zrazu Maja a zakričí mi do ucha. Nemám tušenie koľko toho vypila ona, vzhľadom na to, že tu dnes večer alkohol tečie potokom a ona zajtra nemusí ísť do práce, tak asi brutálne veľa.

Motá sa jej jazyk a tiahne z nej tak, že by som nafúkala aj z toho, že s ňou dýcham rovnaký vzduch
,, Ten chalan na pravo ťa pozoruje akoby si bola hamburger s hranolčekmi. Poznáš ho? " kričí akoby sme nesedeli pár centimetrov od seba a akoby som bola nahluchlá.

Vzhľadom na to aká je opitá tak sa len čudujem, že naňho neukazovala prstom a nevolala ho k nám. Pozriem sa tým smerom. Pri stole sedí skupinka asi piatich mužov a medzi nimi už spomínaný chalan, ktorý drží v ruke pohár s hnedo-žltou tekutinou, zamyslene ňou krúti a uprene sa na mňa pozerá. Nemá ani toľko slušnosti, aby sa pozrel inam, keď sa nám cez celú miestnosť stretnú pohľady.

Zato ja hej, pretože ako správna mrcha mu nevenujem viac pozornosť.
Je mi akýsi povedomý, ale ani za pána ho neviem nikam zaradiť.
,,Nie, určite ho nepoznám. Nevieš, kde je Greg... ? " Chcem povedať, že som ho dlhšie nezazrela a či už nedostal otravu alkoholom, skôr ako však dopoviem sa objaví pri nás a s Majou sa na seba vrhnú ako nenormálny.

Divné. Ešte pred hodinou sa k sebe správali ako náhodní okoloidúci. Žijúci dôkaz toho, ako opitý ľudia strácajú zábrany. Stavila by som sa aj o stovku, že spolu skončia v posteli, alebo západnú niekde na záchodoch. Pichol ma osteň žiarlivosti.

Teda nie preto, že by som tam s ním chcela skončiť ja, navyše som sa dnes ráno zobudila v posteli nejakého chlapa a pri tom nemám šajnu, či sme mali... hmm... ono alebo nie nevraviac o tom, že netuším, kto to bol.

A pretože si nič nepamätám, zastáva mi iba hádať a to ma pomaly zabíja. Ak som si myslela, že k nemu nič necítim, bola som na veľkom omyle. Nikdy nenechaj svoju kamošku bozkávať sa s tvojim ex. NIKDY!

Keď po mne Gregor šibne pohľadom, neprestavajúc so svojou doterajšou činnosťou, pomaly mi začnú zapadať kúsky puzzle do seba. Vyberiem sa preto smerom k toaletám. Moja teória sa potvrdí, keď sa otočím a vidím Gregovú reakciu . Nemôžem sa na to pozerať, ten somár ju hneď odstrčil. Mohlo mu ísť o to, aby som žiarlila? Pretože nemôžem uveriť, že by toto boli Gregorové praktiky. Nie proste mi to k nemu vôbec nepasuje.

Zavriem za sebou dvere a zamyslená vychádzam z wc-ka. Sotva urobím pár krokov, potiahnu ma akési ruky za roh a som pritlačená na stenu mužským telom. Snažím sa vyslobodiť zo zovretia keď sa mi pred oči ukáže Gregorova tvár prestanem. Je opitý.

V očiach má nepríčetný pohľad šialenca a pozerá nimi do tých mojich, dookola si niečo mrmle. Nerozumiem mu a som poriadne vystrašená. Dokonca cítim ako mi tŕpne jazyk a srdce mi trieska v hrudi ako šialené. Mozog vypovedal svoju funkciu a nevysiela svalom žiadne signály k pohybu. Ustrniem na mieste neschopná sa pohnúť, premýšľať, vravieť či dýchať.

Verili by ste mi, že som skoro dostala porážku ale nie preto, že by ma vystrašila situácia, v ktorej som sa ocitla, skôr ten fakt zrady. Pretože ak ani nepomyslíte na to, že by vám ublížil vám blízky človek, ktorému bezprostredne dôverujete každým svojím nádychom, ani vás v tej najtemnejšej myšlienke, akej ste schopný, nenápadne možnosť zranenia, o to viac vás pichne pri srdci ak ten dotyčný zlyhá.

A Gregor zlyhal na plnej čiare a klesol hlbšie ako do Mariánskej priekopy.
,, Budeš má niekedy milovať tak ako veľmi milujem ja teba? " otázka visela vo vzduchu a jediné na čo sa zmôžem je krátke záporné pokrútenie hlavou.
,,Ak nebudeš milovať mňa, tak nikoho iného..."

Celý priestor sa odrazu ocitol v úplnom tichu a jediný zvuk je zvláštne pískanie na mega vysokej zvukovej frekvencii, z ktorej mi idú odletieť uši a vybuchnúť hlava. Znova sa pozerám do jeho tváre, ktorá sa ku mne približovala ako v zlom sne, až sa začala pomaly rozmazávať a miznúť, kým sa naraz za ním nemihla šmuha a on nezmizol úplne.

Moje telo sa bezvládne zošmyklo po stene na studenú zem a s rukami na boľavom krku sa snažím nabrať vzduch do pľúc, ktoré sú v jednom ohni. Stále dookola si opakujem: nádych, nádych. Z hrdla mi však vychádza iba hrdelné híkanie, keď sa o to snažím.

O pár sekúnd piskot v mojich ušiach ustane a počujem pravidelne búchanie, ako keď niekto udiera do boxovacieho mechu a kňučanie akéhosi šteniatka. Naraz to prestane. Všetko čas, sekundy, zvuky. Jediné čo zostáva je potreba nadýchnuť sa.

Niekto ma pretočí na bok, tak, že sa opieral lícom o dlažbu a veľká dlaň ma v kruhoch hladí po chrbte kým sa aspoň trochu neupokojím a som schopná plytkých nádychov. Cítim ako mi z tváre ustupuje horúčava a v pľúcach sa mi rozprestiera tlak.

,, Nádych, výdych... Nádych, výdych..." ten pokojný tón, s akým sú povedané tieto slová mi pomáha sa ukľudniť a ja dýcham zároveň so zvukom toho hlasu. Keďže už môžem dýchať posadím sa. Vyhľadám osobu a konečne môžem priradiť hlas k tvári. Dve tmavé oči ma ostražito pozorujú so strachom.

,, Nemala by si vstávať. " Napriek jeho rade sa pokúsim dostať na nohy.
,, Budem v pohode. " Urobím pár krokov, závrate v hlave, slabé nohy, klesám k zemi. Nebudem v pohode. Teraz mi to dôjde.
Telo sa mi s ľahkosťou ocitne vo výške a mám pocit akoby som bola pierko, ktoré unáša vietor.
,, To vidím, že budeš v poriadku. " povzdychne si. Hlava sa mi svojvoľne položí na jeho rameno a pravidelnom rytme chôdze sa stratím.