Jej ponocovania si vypýtali svoju daň. V posteli sa nevrlo prehadzovala, prebúdzala sa pokojne aj šesťkrát za noc a ešte k tomu za oknami ohavne hrmelo.

Znova sa prevrátila na druhý bok a zahmatala po svojom mobile.

Boli sotva dve hodiny. Soul by za bežných okolností hýril životom, otvorenými klubmi, vyhulákanou hudbou a predraženým chľastom. Nakoľko však uplakané počasie úradovalo vonku od popoludia, ľudia ulice opustili pomerne skoro.

„Joon," obrátila hlavu na druhú stranu, kde očakávala, že objaví ďalšiu spiacu osobu. Mýlila sa. Jeho miesto, rovnako ako aj celé mesto, zívalo prázdnotou.

Jeho prikrývka bola pohodená na zemi, no jeho večne zvoniaci mobil na nočnom stolíku nechýbal. Mával ho položený na knihe, ktorú šlampetne čítal hádam aj polroka.

Možno musel naliehavo odísť. V takom prípade by mi určite nechal odkaz pri čajníku. No mobil by si tu nenechal.

Vii občas napadali všakovaké nápady ohľadom toho, prečo si zadovážili takú veľkú posteľ, keď v nej pravidelne odpočívala len jedna osoba. Toľko času strávil na cestách, toľko večerov prebdel vo svojom neveľkom štúdiu. Už si ani nepamätala, kedy sa naposledy zdržal na dlhšie ako tri dni.

Vo svojom typickom mäkkom župane sa zakrádala popri oknách zahatanými tmavými záclonami. Dažďové kvapky búšili o sklo, beznádejne sa dobýjali dovnútra, aj keď nemali najmenšiu šancu uspieť.

Tak isto, ako ani ja nemám najmenšiu šancu dostať sa mu pod kožu...

Nechcela, aby to vyznelo príliš sebecky. Pochopiteľne, želala si preňho iba to najlepšie, ale samota ju až pričasto väznila. Dni sa preklopili na monotónne, nanajvýš obohatené o krátku návštevu mladej Joi, čo jej vešala na nos rôzne školské historky. Aspoň to jej dokázalo zlepšiť náladu. Naopak, správy od Namjoona neprichádzali v hojných počtoch a ak aj, zväčša boli viac strohé než úsmevné.

Pripravím čaj, ktorý má uspí raz dva. Bude to chcieť iba trochu harmančeka, medovky a zopár lístkov mäty.

Avšak ešte predtým, ako sa stihla do kuchyne dostať, všimla si niečo vskutku pozoruhodné.

V predsieni za klavírom vysedávala zhrbená postava, z pravej strany osvetlená len chabým svetlom starej petrolejovej lampy. Zľahka sa končekmi prstov dotýkala kláves. No zatiaľ nevyvíjali dostatočný nátlak na to, aby ich pohyb rozoznel chlácholivú melódiu.

„Prečo nespíš?" opýtala sa starostlivo. „A prečo používaš ten starý krám? Je takmer nepoužiteľný a ver mi, budú ťa z toho bolieť oči." Podotkla a pristúpila bližšie.

Únava bola na ňom tak badateľná. Vlasy mal úplne mokré, odev zas skrz-naskrz presiaknutý vodou.

Akonáhle sa ho dotkla, jeho pokožka bola studená ako ľad.

„S takýmto prístupom prechladneš skôr, ako sa slnko vyteperí nad obzor," krútila nad ním hlavou, keďže jeho ľahostajnosť nedokázala plne pochopiť.

Tak rezko ako prišla, tak sa rezko aj pobrala preč. O minútu sa však vrátila k klavíru s tým najväčším uterákom, aký sa ukrýval v útrobách skrine. Nešikovne mu ho prehodila okolo pliec.

„Vďaka, Via," zašomral si, upierajúc svoje uťahané oči na notes. Práve v ňom sa pokúšal lúštiť jednotlivé slová, ktoré tam v zhone načarbal.

„Mala by si si ísť ľahnúť," konečne sa od toho zdrapu papiera odvrátil a zvedavo si ju premeral. „Prečo vlastne nespíš?"

„Dokým šantí za oknami hrmavica, obávam sa, že to nebude možné."

„Bojíš sa búrky?"

„Bojím sa najmä o teba," povedala úprimne. „Prečo si sa ponevieral po vonku v takomto nešťastnom počasí? Mohlo sa ti niečo stať."

„Čo by sa už len mne mohlo stať, hm? Som to jedine ja, kto všetko ničí."

„Naberal si nové inšpirácie, je tak?"

„Musím uznať, že ma poznáš dobre."

„Ale stále mi toho ešte dosť uniká," pouškrnula sa.

„Dnešok nie je môj deň," priznal sa s umoreným povzdychnutím, „necítim sa najlepšie."

„A z čoho to pramení?"

„No predsa z toho, že dnešok nie je môj deň," podpichol ju.

„Chytré, no aj hlúpe," odvrkla s preloženými rukami. „No tak, Joon. Povedz mi, čo ťa ťaží na srdci. Vieš, že sa mi môžeš kedykoľvek posťažovať."

„Nechcem ťa tým zaťažovať."

„Je to snáď čosi, o čom mi nesmieš ani len ceknúť?"

„Trápila by si sa..."

„To už robím teraz."

„Potom ti naozaj nemusím pridávať o starosť naviac," zdalo sa, že sa chce zodvihnúť, no Via ho razantne potiahla naspäť, aby jej nikam neušiel.

„Hovor."

„Si sama aj vtedy, keď je ti samota spoločníčkou?"

Via sa nad tým zamyslela. Počas života s matkou sa ich strohé konverzácie na podobnej filozofickej vlne nikdy neniesli. Niekedy zvykla nad niečím podobným polemizovať so starkou, no poväčšine sa spoliehala na priame vyjadrovanie, priame otázky, priame odpovede, priame pocity.

„Ak si s priateľmi, znamená to azda, že nie si sám?" opätovala mu zahĺbene: „Aj keď sme s priateľmi, môžme sa cítiť osamelo. A zas keď sme sami, osamelosť k nám nemusí vôbec dôjsť. Je to iba o uhle pohľadu, Namjoon. Nemusíš byť sám, ak nechceš byť sám."

Koncentroval sa na jej slová, akoby od nich závisel jeho život. Napínal uši, oči mu potemneli kvôli jej prešibanosti, ktorú využívala vo svoj prospech. Bola dobrá v presviedčaní a takmer nič ju nezarazilo. Žiadne súvetie ju nevykoľajilo a zakaždým prišla s čímsi originálnym.

„Popravde je to ťažké," uniklo mu z pier. „A voči tebe nefér, pretože v tomto byte trčíš sama. Napriek tomu, že ja nie som fyzicky sám, psychicky sa tak cítim. Žijem v mori samoty aj ničoty, za horizontom prostého ľudského zmýšľania. A preto sa cítim opustene. Ako keby to bol môj osud, no pokiaľ aj je, viac ho už nechcem." Zachvel sa mu hlas.

Tvár si zastrel dlaňami. Na jeho pleciach spočívalo milión povinností. Ak si ešte domyslel to, že je fakt osamelým jazdcom, nemohlo ho to viesť k pozitívnym myšlienkam.

Podobnou krízou si prešla aj Via. Od samého počiatku nemala podporu, ktorú potrebovala jak soľ, keďže jej otec umrel. Matka ju sotva chápala, starká bola neprestajne vyčerpaná na riešenie jej tínedžerských patálií.

„Ja viem, že ho nechceš. Viem to," pritiahla si ho do bezpečného objatia a obkrútila okolo neho svoje ruky. „Ale je to rovnako dar ako aj prekliatie. Si umelec. Tí to spravidla nemajú ľahké. Sú nepochopení, považovaní za nafúkancov či bláznov. Sú skrátka nedocenení. Ja to mám podobne. Niekedy sa cítim ako zabarikádovaná medzi stenami a tŕpnem, či ma niekto príde vyslobodiť." Položila si bradu na vrch jeho mokrých vlasov a privrela oči. „Teraz však nie je reč o mne, no o tebe."

Vzápätí sa oddialila a opäť sa im stretli skormútené pohľady. „Máš mňa a som tu pre teba. Nebudem vravieť, že raz neodídem, lebo netušíme, čo bude o týždeň, mesiac, o rok. V prvom rade však záleží na prítomnosti a ja sľubujem, že vo mne vždy nájdeš oporu. Nemusíš byť sám, Joon. Hádam nerozumiem všetkým tvojím pohnútkam, ale význam mi ešte neuniká."

Zrakom odbočila na nástenné hodiny, na ktoré dovidela iba vďaka staručkej petrolejovej lampe.

Zhrozila sa nad tým horibilným číslom.

„Mali by sme si ísť ľahnúť, je neskoro."

„Túto noc už isto nezaspím," skepticky podotkol, hrajúc sa so svojimi prstami.

„Čo by," pomykala plecami a následne sa k nemu sklonila, aby mu venovala hrejivý bozk na líce: „Môj čaj na podporu spánku zaberie skôr, než sa stihneš vystrieť na posteli. Choď do spálne a ja ti ho prinesiem."

„Chcem ti s tým pomôcť," ozval sa a v mžiku už vstával zo stoličky. „Dovoľ mi pomôcť ti, Via."

„Radšej sa prezleč do pyžama a vysuš si vlasy," pokynula mu. „Čaj zvládnem aj sama. Dobre?"

Namjoon si len teatrálne povzdychol nad jej tvrdohlavosťou.

„Fajn," pristal napokon na jej slová, vďaka čomu sa jej úškľabok rozšíril. „Inak vieš o tom, ako veľmi ťa milujem?"

„Predpokladám, že nekonečne veľmi."

„Ani počet všetkých milostných básní to nedokáže obstojne popísať."

Via sa na pár sekúnd zapozerala na svoje chodidlá. Líca jej zahoreli sýtou červeňou.

„Nuž, aj ja ťa milujem, Joon."

~

hello guys! ฅ^•ﻌ•^ฅ

guess who's back? 💅

tí, ktorí pochybovali o mojom skorom návrate, hanba vám. ehm, že moonie? ts ts ts 🙄

tí, ktorí ste mi verili až do posledného slova tejto časti, ďakujem. chcela som za víkend stihnúť ešte tento kratučký flashback (pôvodne mal však o tristo slov naviac). musela som tie omáčky však dajako okresať 👉👈

ako sa vám pozdávalo ďalšie nahliadnutie do minulosti? utvrdila vás dnešna kapitola o súdržnosti vii a joona, alebo sa stále hneváte na ten incident s beomseokom? heh, if you have time let me know 💎

vidíme sa nabudúce. 🙋

sga. ( ꈍᴗꈍ)