Vyskočím do výšky voľnej oblohy

a vezmem si chumáč z mrakov,

keď vložím si ho pod hlavu,

tak pocítim ľahkosť vtákov.

Spustím sa do hlbín mora,

kde korály stavby tvoria.

Naberiem si tmavomodrý pokoj,

tam kde ryby nehovoria.

Utečiem na vrchol hory,

kde vietor fúka do stromov

a šumenie toho lístia

prinesiem si ku mne domov.

A slnečné jarné lúče

zotkám si do jemnej látky

z nej prikrývka nech ma hreje

pre pokojný spánok sladký.

Prinesiem si kvapky dažďa,

čo cinkajú na okenný rám,

nech ich jemné bubnovanie

počujem kým zaspávam.

Možno potom, možno vtedy,

keď to všetko urobím

konečne ma spánok zmorí

nebudem rozmýšľať nad ním.