Stojíš tu a smutný pohľad máš.

Tvoja ruka už nehreje a nehladí ako prv.

Čo sa stalo? Čo ti je?

Bojíš sa pozrieť do očí, 

do ktorých si hľadel hodiny.

Mám v srdci strach.

No nie je to strach všedných dní.

Mlčíš.

Už nechceš prevravieť tie slová,

už nechceš povedať mi znova:

"Mám ťa rád."

Z pier ti vietor sfúkol nerozhodné chvenie.

Nie, prosím nevyslov to, prosím nie!

Každé slovo upírom sa stáva,

saje zo mňa život, 

saje a sať neprestáva.

Zobral si si kúsok zo mňa a odhodil,

nevieš kam.

Rozbil si mi ďalší sen,

črepy nech si sama pozbieram.

Tak sa osmeľ a pozri sa mi do očí!

Hrmí. 

Aha, prší dážď.

Nebo plače.

No ty........ty ticho odchádzaš.