Nemé vyznanie
Som iba tichý tieň, čo kráča v tvojich stopách,
som len melódia, čo doznieva ti za chrbtom.
Možno sa obzrieš a zbadáš v mojich očiach, niečo,
čo je iba mojim krásnym snom.
Možno sa obzrieš a všimneš si ma v dave
a ver, že ja tam budem stále stáť.
A možno prejdeš a ja spoznám vtedy práve,
že ty ma nemôžeš mať rád.
Sú to asi iba slová hlúpe a preto ti ich nikdy nepoviem,
aj tak však dúfam, čakám, bojím sa i možno viem,
že raz nastane tá chvíľa a rozhodnúť sa musí.
Ale zatiaľ ......zatiaľ iba snívam a to sa mi už hnusí.
Chce sa mi kričať z plna hrdla a do celého sveta
MÁM ŤA RADA!
No bojím sa zrady,
zlej zrady a preto iba šepkám
a vyznávam ti lásku, mlčky, keď len hviezdy svietia.
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro