Skloním si hlavu do trávy,
tá zelená vôňa ma zaplaví
a vietor vo vlasoch púpavy,
vznešený let mi pripraví.
Do žiarivých výšin oblohy,
kde zabúda sa na nohy,
len srdce okrídlený vták,
preletí cez oblak
a užíva si voľnosť, krásu
a spev z hĺbky duše hlasu.
Tam v svetlomodrom opare,
lúče ma pošteklia do tváre,
starosti vezme bzukot včiel,
stane sa kúzlo bez kúzel.
Farebným závojom  dušu obdarí
a na perách úsmev vyčarí.