Vietor do tváre a rev motora

keď dobrá jazda zavolá,

na nič už rozum nestačí,

na pedál noha zatlačí

a kolesá, plyn a rýchly chvat

a nepomyslieť na návrat.

Cesta sa krúti, tiene stromov,

a pridať plyn na tisíc hromov.

Žalúdok zviera divný pocit,

tak ešte vyššie to vytočiť.

A letieť vzduchom, nech to fičí,

, kde sladká túžba už hraničí.

Tam kde pach spálenej gumy,

s prachom ciest a štrkom šumí.

Tá hranica je veľmi tenká

a za ňou čaká iná žienka.

Pohľad je prázdny, objatie studí,

pri nej sa nechce nik zobudiť.

A ona tam je a zuby cerí

a na ceste zrazu výmole, diery.

A prach sa víri, kolená praštia,

už vidíš vo vetre kúsok jej plášťa.

Piskot bŕzd, plyn a ty letíš vzduchom,

telo jak v ohni, pred výbuchom.

Odrazu ticho, zlámané kosti,

čakáš, že sa tá dáma úlohy zhostí.

Pri nej už všetka sranda končí,

ty ešte nechceš život ukončiť.

Nádych, čo bolí a predsa dýchaš

a na jej sladké vyznania kýchaš.

Húkačky hučia, hadičky v tele,

pod viečkami však sen o jazde skvelej.

Hranica tenká a predsa láka,

vôňa benzínu a rýchlosť draka.