Šampus strieľa ,

prázdnosť bytu,

vysiela k nám túžbu skrytú.

Z reprákov a sa hudba plazí,

nehreje, no nezamrazí.

V takej dobrej pohode,

prečo tárať o vode?

Mnoho tajov v prítmí mlčí,

tak čo skrývať, keď tvár blčí.

Nájsť to ticho, čo sa chveje

a pohladiť, neľahké je.

No plamienok, čo v nás horí,

prekoná i hory, doly.

Nezničí ho ani zvon,

ani drzý telefón,

ba naopak stále láka,

sviežosť jari, ľahkosť vtáka.

Čo pokazí dotyk malý?

Asi by sme zamknúť mali.

Alebo ísť radšej von?

Opäť drzí telefón.

Iskra smútku k oku vzlietla,

no možno len odraz svetla.

Čo náladu napraví?

Karty, tanec, kniha, hry?

Skrytý pohľad, nežný ostych,

odhalí ten zázrak prostý.

Byt už celý nehou sála,

túžba lákať neprestala.

Vždy do vyšších výšin volá,

ako keby slnkom bola.

Všade šero, temno noci

a na duši zvláštny pocit.

ruka s rukou jemne splýva,

tak jak to vo filmoch býva.

Ja a ty bez dlhých slov,

začína sa príbeh snov.