Nevlastníš ma,
ja nie som tvoj majetok.
Môžeš ma milovať i nenávidieť,
urobiť mi v hlave zmätok.

Môžeš mi rozkazovať,
prinútiť ma vravieť tvoje slová,
ale nemôžeš mi vliezť do hlavy
a ja poviem svoje slová znova.

Môžeš ma zviazať, zamknúť,
ale moja duša aj tak poletí.
Roztiahne krídla a do výšin
a do diaľok vyštartuje v zápätí.

Môžeš mi zaviazať oči,
zhasnúť svetlo, hodiť do tmy.
No za viečkami budem stále snívať,
a žiť život slobodný.

Milujem voľnosť a budem voľná,
tak, ako moja duša.
Budem stále snívať,
Stále niečo nové skúšať.

Chcem mať názor
a povedať to, čo si myslím.
Bežať proti vetru,
do pľúc dostať svieži kyslík.

Vidieť sýte farby
zaliate slnečným svetlom.
Snívať pod oblohou plnou hviezd.
Cítiť chlad, mráz a teplo.

Ten pocit voľnosti udrží ma
nad hladinou v každej chvíli,
by ma zloba, závisť a okovy pravidiel
dolu nestiahli, neutopili.

Ten pocit slobody je svetlo v diaľke,
čo pomôže nájsť cestu z bludiska,
hoc slabé, malé, predsa pevnejšie,
než vysoké skaliská.

Cítiť sa slobodná a nespútaná
to je to po čom každé srdce túži.
Aspoň na malú chvíľku,
aspoň na chvíľočku si to užiť.