Vločky pohlcovali všetok voľný priestr vo vzduchu, ktorý bok v dosahu, a postupne sa usádzal buď na korunách ihličnanov, alebo aj na zemi, kde vytvárali nepoškodenú, stále rastúcu vrstvu.

Vonku nebolo ani ruky, ani nohy, a ona si nemohla predstaviť dokonalejšiu idylku.

Aký krásny by bol svet bez ľudí, len s prírodou, ktorá tu bola už od samého počiatku...