Louis

Po vyhlásení ktoré nasledovalo som zavrel oči a čakal.

Ticho okolo mňa bolo neskutočne ťaživé. Nevedel som čo dav vedľa mňa robí. Či odchádza alebo si pripravuje kamene.

Odpoveď prišla o pár sekúnd keď vzduchom presvišťala skala a silným úderom dopadla na môj chrbát.

Bolestne som zaskučal. Videl som ako sa  jej kúsky   rozsypali okolo mňa. Po tejto skale nasledovalo ešte pár ďalších.

Silno domna udierali. Hlava, ruky,chrbát, nohy. Skala si vždy našla miesto. Zo školy som  Veľmi dobre vedel,že dav toho koho chce ukamenovať musí najprv človeka oslabiť a potom to niekto dokončí.

Pár kvapiek krvi si našlo cestu po mojej tvári a dopadali na zem. Ako krvavé slzy. Už som dávno nevedel či vôbec plačem slzy. Počul som kričať Nialla, Annu a dokonca aj pár  iných ľudí ale stále ich bolo viac ako dosť tých ktorý ma chceli ukamenovať zaživa.

Práve táto chvíľa kedy som umieral na pódiu nášho mestečka ma napadla pasáž z Twilight.

Niektorý sa modlia dávajú svoje posledné myšlienky rodine, priateľom ale ja som namiesto toho myslel na toto.

Nikdy som nepremýšľal nad spôsobom mojej smrti ale umrieť pre lásku mi príde ako dobrý spôsob smrti.

Hlavu som zvesil medzi moje ramená rozhodnutý to konečne ukončiť. Už ma zabite konečne.

Lenže namiesto pádu poslednej skaly ktorá by ma úplne zložila nastal krik.

Zlomený som preto zdvihol hlavu aby som zbadal čiernu postavu predomnou. Okamžite som spoznal môjho princa.

Dlhý strieborný meč bola jediná vec ktorá plne zamerala moju pozornosť.

"Okamžite pusti Louisa" povedal môj tajomný hlas a ja som cítil ako ma pustili veľké reťaze. Okamžite som dopadol na tvrdú podlahu pódia.

Netrvalo ani pár sekúnd a jemné ruky sa okolo mňa omotali a ťahali ma preč. ANNA.

Svoje modré oči som nechával otvorené aby som videl čo sa deje okolo. Stáli sme na kraji pódia a sledovali sme čo sa deje. Na moje prekvapenie bol na našej strane aj Niall.

Mohol som oči vyočiť keď som zbadal ako aj on vytiahol veľký strieborný meč a postavil sa vedľa Harryho.

"Nepýtaj sa Louis" povedala mi a ťahala ma už do tmy. Chcel som po nej začať kričať ,že musím zostať s Harrym  ale my sme namiesto toho upadli do tmy a utekali do kamenného mesta pod kvetinárstvom.

"Vysvetli te to !" Vykríkol som po nej keď sme bežali po schodoch. "Okamžite!" Zareval som tak nahlas,že som sa bál ,že nás budú počuť aj ľudia nad nami. Tie beštie pri ktorých zostal Harry a aj Niall.

"Počúvaj ma Louis. Naša rodina je dosť iná ako ostatné Rozumieš?" Spýtala sa ma a chytila ma za ramená.

"Toto miesto tu nieje nejaké mesto ale je to hrad. Môj syn mal brata. Edwarda" povedala mi.

"Náš starosta" povedal som  šeptom. "Presne Louis. Podpálil naše kvetinárstvo a nechal tam Harryho. Ten z toho vinil mňa a skryl sa dnu" povedala mi.

"Jeho jediným cieľom je zabiť Harryho. Ty sa však musíš skryť" povedala mi a hodila ma do nejakej sprostej veže.

Ešte stále som nechápal o čo tu celý čas ide.

"Harry je nejaký princ?" Spýtal som sa jej predtým ako zavrela dvere.

"Princ Harry Styles II. !" Vykríkla predtým ako zmizla.

Slovo princ sa mi ozývalo v hlave stále dookola až kým ozvena jeho mena úplne nezmizla. 

Snáď nečaká že tu zostanem sedieť ako tvrdé Y.

Namiesto toho som sa rozbehol smerom k dverám a ramenom som do nich narazil. Zareval aom bolesťou. Samozrejme Tomlinson zabudni,že máš všade modriny a hlboké rany idiot.

Po asi desiatych minútach neskutočnej bolesti som nakoniec dvere rozrazil a zlomil si rameno.

Vybehol som späť do chladných chodieb a bežal smerom z ktorého vychádzalo najviac hlasov.

Keď som sa dotrepal na povrch skoro som odpadol. Naše mesto takmer celé v plameňoch. Niektorý ľudia utekali, deti plakali a iný  bojovali.

Nechápal som.

Sme v 21. Storočí preboha!

Počul som ako o seba rinčia meče a pár slov ktoré ma nútili utekať tým smerom.

"Umrieš braček, skapeš ako kostolná myš!" Kričal Edward po Harrym. Všimol som si,že Harry už nemá kuklu ale jediné čo som videl boli hnedé kučery ktoré som poznal už vďaka dotyku.

"Vidíme sa v pekle" povedal mu Harry a vďaka stretu ich mečov vyšľahli do vzduchu iskri. Nialla som ani nepotreboval hľadať. Odhodil ma na stranu keď na zem dopadla naša kostolná veža.

Škrýpala a zvonila keď padala na tvrdú zem.

Tam sa rozdelila na niekoľko častí a okamžite ju pohltili plamene. Keď sa moje oči odtrhli od veže ktorú žrali plamene okamžite sa stretli so zelenými smaragdami miesto očí.

Prvý krát som videl netvora bez masky a bol nádherný.

Ahoj :)

Už len,dve maximálne tri kapitolky a končíme :/

Mám otázku chcete v povietke aj smut? Viete na konci. :/

Ďakujem za vote a komentáre k minulej časti :D

Ste úžasný :)

Snáď si ich ani nezaslúžim :) :*

Ale dakujem *-*

Vote
Koment
Poteší

Vaša Boo.

Užívajte prázdniny :*