Jasmine*

Chladný vzduch jej prenikal až do morku kostí a tak musela zatínať zuby, aby toľko nedrkotali. Z úst unikol obláčik pary a pomaly sa rozplynul v tmavej októbrovej noci. Ďalej prechádzala tichými prázdnymi newyorskými uličkami a čoraz viac sa chúlila do kaki bundy, ktorá jej ako jedna z mála vecí zostala po tete.

Keď sa na seba pozerala do zrkadla v kúpeľni, pohŕdala sama sebou.

Prehľadala celý svoj skromný šatník, aby našla niečo, čo by aspoň vzdialene pripomínalo sexy kúsok, ale ako predpokladala, nič nenašla.

Preto musela zaimprovizovať a natiahla na seba svoje obľúbené, no ani raz neoblečené tričko, ktoré dostala na Vianoce od tety a keďže odvtedy nevyrástla ani o chlp, bolo jej dobré.

O čiernych nadkolienkach vedela, raz si ich dovolila kúpiť vo výpredaji značkového obchodu Next.

A okrem tenisiek naozaj nemala nič iné.

Takže teraz cupitala nočným New Yorkom, s vlasmi v drdole a nenalíčená, keďže maskaru a ostatné nevyhnutnosti pre ženy nevlastnila.

Mala však jasnú úlohu v hlave.

Musela zohnať peniaze.

A áno, napadla ju jedine a len táto možnosť.

Bude musieť predať to posledné, čo má.

To posledné, čo si zachovala.

To posledné, čo malo najvyššiu hodnotu. To najdrahšie, čo kedy v jej prekliatom mizernom živote vlastnila.

Seba.

Svoju nevinnosť.

Svoj venček.

Vedela o pár podnikoch, ktoré denne míňala autobusom, keď chodila predávať svoje portréty a už aj za svetla vyzerali nebezpečne.

Najprv to musí skúsiť tam.

Zastavila pred klubom S.O.B.'s a pozorovala poloprázdne parkovisko vedľa neho, radu motoriek a oblizujúci sa pár.

Vôbec sa jej do toho nechcelo. Najradšej by hneď teraz zdrhla.

Naspäť do svojej garsónky, do tepla, k plátnom a štetcom.

Vedela, že nemôže.

Jasmine sa zhlboka nadýchla a vykročila vpred.

Pred barom nestál žiaden vyhadzovač, každému bolo jedno, že dnu vstúpilo neplnoleté dievča.

Do nosa jej udrel silný zápach cigaretového dymu a potu. Techno hudba sa odrážala od popraskaných stien, na parkete sa hemžilo pár podnapitých ľudí a barman podozrivo vyzerajúci ako narkoman šnupal biely prášok rovno z pultu.

Všade navôkol boli mohutný, nebezpečne vyzerajúci chlapi, alkohol, sklenčiny od porozbíjaných fliaš, prášok, dofajčené špaky, škvrny rozliateho piva a celkom vzadu sa práve niekto mlátil a okolo stál hlúčik ľudí.

Jasmine bolo jasné, že tu sa stretáva len najväčšia zberba v New Yorku, odpadlíci, vyvrheli, narkomani či podobná háveď.

Vedela, že ak by zamierila do luxusnejších klubov, nemala by peniaze na lístok a vyhadzovači by ju pre jej nízky vek ani nepustili.

A boháči či iná smotánka by ju aj tak nechcela.

Tí si mohli dovoliť prsnaté, blonďavé štetky s dokonalou postavou, umelými riasami či nechtami a dlhými nohami.

Jasmine nebola ani prsnatá, ani blonďavá, nemala dokonalú postavu, umelé riasy či nechty.

Ale čo chvíľa sa štetkou aj ona sama stane ak dovolí, aby jej nevinné telo poškvrnil niekto zo spodiny práve z tohto pajzlu.

Tak veľmi sa bála.

Triasli sa jej ruky, podlamovali kolená, nechty mala už dávno celé obhrýzané...

"Zdravím slečna, čo ty tu?" niekto sa jej prihovoril za chrbtom a jej po ňom okamžite prešiel mráz.

Bleskovo sa otočila a tak stála čelom k veľkému ryšavému mužovi s náušnicou v uchu, bielom tielku a obyčajných tmavých džínsach.

Mlčala a len na neho hľadela zo strachom v očiach.

"Nejaká mladá." zamračil sa a rukou si prešiel cez vlasy. "Koľko máš rokov?"

Konečne našla svoj hlas a zamrmlala "D-devätnásť."

Muž sa pobavene zaškeril "Jasné a ja som padnutý na hlavu...Vyzeráš na školáčku... o takom čase by si už mala doma spať."

Opäť bola ticho a nervózne si hrýzla spodnú peru.

Ako to mala urobiť?

Má mu navrhnúť, že sa s ním vyspí za peniaze?

Ako sa tieto veci vlastne robia?

"Poď so mnou." chytil ju za ruku a potiahol k baru.

Zamával na barmana/narkomana a niečo objednal. O chvíľku sa pred Jasmine zjavil sklenený pohár plný podozrivej červenej tekutiny.

"Je to len obyčajné ľahké víno. To aby ti konečne rozviazalo jazyk." muž sa zachechtal a sám sa napil so svojho pohára v ktorom víno určite nemal.

"A teraz mi konečne povedz, prečo nie si doma pri mame a túlaš sa po takýchto pochybných miestach?"

Jasmine víno ignorovala, nikdy nepila a ani to v pláne nemala. Váhala, či má tomu cudzincovi niečo povedať.

"Potrebujem..."

"Potrebuješ?" nadvihol husté obočie.

"Peniaze." vydýchla.

"Peniaze." opakoval po nej monotónne.

"Ak si myslíš..."

V tvári sa mu objavilo poznanie a prekvapene zízal na Jasmine.

"Nerob to. Si mladá, hlúpa, potrebuješ prachy na koks či podobné svinstvo, ktoré ti aj tak raz zničí život a skončíš niekde pri kontajneroch žobrať o drobné či mŕtva v kanály..."

Jasmine na neho šokovane zízala. "Nie! Potrebujem na nájom, na jedlo, na zaplatenie šekov..."

Keď sa chlap výrazom dožadoval odpovedí, hanblivo pokračovala "Nemám ani otca, ani mamu, či inú rodinu. Nemám nikoho, aby mi požičal. Do troch dní, teda už len dvoch, musím tie peniaze zohnať a... táto cesta je jediná. Takže, ak, ak by si chcel..."

Muž na ňu neveriacky civel, ale pri jej posledných slovách rozhorčene zdvihol dlane "Nie! To neprichádza do úvahy! Si len decko a aj nie som pedofil... Okrem toho mám snúbenicu, ktorú milujem. Tu som pôvodne zašiel za priateľom, ale narýchlo schôdzku zrušil a potom som ťa zbadal... Toto miesto je hlboko pod moju úroveň." zhnusene si premeral parket aj opitých ľudí na ňom.

"Prepáčte, nechcela som vás uraziť." sklonila hlavu Jasmine.

"Aj tak už pôjdem. Drž sa a nesprav nejakú hlúposť, ktorú by si neskôr ľutovala. Dúfam, že sa ešte niekedy uvidíme." hodil barmanovi bankovku, vzal si bundu a už ho nebolo.

Jasmine za ním dlho hľadela a jeho slová si prehrávala v mysli.

Ona však nemá na výber.

Tú hlúposť musí spraviť.

A tak, keď ju zbadal obrovský ožratý muž v koženom komplexe a šatkou na hlave, pivným pupkom a cigaretou v papuli, nechala sa ním surovo odtiahnuť za bar, na prázdne parkovisko...

Bola to chyba.

Ten chlap jej najprv strelil facku, aj keď bola ticho a nič zlé neurobila, potom ju natisol na nejaké staré auto, silou roztvoril nohy a začal jej po tele putovať chtivými špinavými rukami.

Jasmine nechala svoje oči pevne zavreté, zahryzla si do pery a nechty zaborila do dlaní.

V duchu sa premáhala, aby sa nepovracala z odporného zápachu alkoholu a potu, ktorý obklopoval muža a potlačovala svoj pud sebazáchovy.

Až keď medzi nohami zacítila ostrú bolesť, do očí sa jej tisli ďalšie a ďalšie slzy, neuvedomujúc si, čo robí, kopla muža do tváre a tak sa jeho ruka, ktorá jej spôsobila bolesť, dostala preč spod trička.

Zaručal a zahrešil, automaticky si skontroloval svoju tvár.

"Ty suka!" zvreskol a Jasmine sa od strachu rozbehla preč.

Okamžite za sebou započula duniace kroky, ktoré sa odrážali od prázdnych newyorských ulíc.

Uháňala najrýchlejšie ako vedela, slzy jej máčali celú tvár, preto nevidela pred seba, divo búšiace srdce mala až v krku, strach jej zaplavil myseľ a tak nebola schopná racionálne uvažovať.

Bála sa obhliadnuť, počula sama seba, že kričí, ale hlas jej znel až príliš cudzo.

Netušila, čo jej ten chlap urobil, ale medzi nohami ju pálilo...

Tá bolesť bola neznesiteľná a ona sa opäť rozplakala, od zúfalstva, lebo vedela, že tu nie je nikto, kto by jej pomohol.

Nehľadiac pred seba, vbehla na cestu, keď započula škrípanie pneumatík.

"Piči! Si úplne jebnutá?" niekto vyletel z auta a ona sa ešte viac od strachu i šoku prikrčila.

Takmer ju zabilo auto!

A o pár sekúnd sa objavil ten odporný muž a začal po Jasmine jačať. Nečakala, že ju zdrapne za vlasy, od bolesti prosila...

Vnímala len to, že ju opäť silno udrel, podlomili sa jej kolená a dopadla na zem. Zacítila na tvári horúcu krv a v tej chvíľke chcela naozaj umrieť.

Ďalej si už len matne uvedomovala, čo sa okolo nej dialo. Ten niekto z auta toho sviniara zmlátil, ona stále hľadela do zeme a nezdvihla pohľad ani vtedy, keď násilník konečne zdrhol preč.

Vlasy sa jej už dávno vyšmykli z drdola, preto si ich prehodila dozadu a vzhliadla.

Pred sebou našla muža, vysokého a mladého. Uhľovo čierne vyčesané dohora a upravené, na tvári sa mu skvelo jemné strnisko a tmavé temné oči ju pozorne pozorovali.

Pod ich pohľadom sa mimovoľne zachvela.

Pôsobil nebezpečne, okolo jeho osoby sa vznášala aura tajomna a autorita.

Zdvihol svoju bundu z kapoty auta a prešiel až k nej.

Zacítila mužskú vôňu nejakého drahého parfumu, ktorá jej opantávala zmysli, ale aj tak, vystrašená zo všetkých tých udalostí, ktoré sa odohrali za posledné hodiny, cúvla.

Zdrapil ju za zápästie, bol až strašidelne blízko a ona sa tak bála...

Uvažovala, či by nemala opäť kričať, ale jediný pohľad do tých očí ju varoval, aby sa to ani neopovážila skúšať.

"Nabudúce nemusíš mať také šťastie." zašepkal a Jasmine pocítila jeho pery na svojej jemnej pokožke lalôčika. "Teraz vypadni!"

Nastúpil do auta a neuveriteľnou, určite nepovolenou, rýchlosťou zmizol na svojom luxusnom čiernom BMW preč.

Jasmine sa ešte dlho chvela, šúchala si zápästie a prstami sa dotkla poranenej pery.

Potom si konečne uvedomila, že je voľná a tak sa čo najrýchlejšie rozbehla smerom ku svojej bytovke.

Po ceste opäť plakala.

*

Ráno sa zobudila až niekedy na obed.

Vankúš bol zaschnutý od mokrých sĺz, špinavé, zasmradené oblečenie od cigariet sa nachádzalo namočené vo vedre s vodou v kúpeľni a tenisky ostali skopnuté v chodbe.

Jasmine sa ešte teraz chvela, keď sa drhla v sprche a kontrolovala, či je naozaj v poriadku.

Medzi nohami ju to našťastie prestalo bolieť, na líci sa nenachádzalo žiadne poranenie, ale pery jej od facky napuchli.

To, čo sa stalo minulú noc...

Už nikdy nechcela zažiť niečo podobné.

Čo si hlupaňa myslela?

Že poľahky zoženie peniaze a už dnes pani Marshovej zaplatí?

Nikdy v jej živote nič nebolo ľahké...

Ako mohlo byť toto?

Zabalila sa do osušky a bosky prešla do kuchyne, kde si spravila silný čierny čaj. Hladná nebola.

Ani nepamätá, kedy naozaj v poslednom čase vlastne bola....

Nemala chuť na rádio, nemala chuť na nič.

Nevedela, čo má robiť.

Čoraz viac ju pohlcovalo zúfalstvo a ona sa v ňom čoraz viac topila.

Otvorila okno a aj cez ten všetok ruch sa jej k ušiam dostalo čvirikanie vrabcov a do malej skromnej kuchynky prenikli posledné teplé slnečné lúče tohto roku.

Zhlboka sa nadýchla a masírovala si unavené spánky.

Bola sobota, o takom čase zvyčajne odskočila do najbližšej trafiky, aby si kúpila základné potraviny a prežila ďalší týždeň.

Aj tentoraz na seba hodila len tričko, veľkú čiernu teplú mikinu a staré čierne legíny.

Mokré vlasy z rannej sprchy schovala pod kapucňu a zo sklonenou hlavou a pohľadom upreným na chodník kráčala smerom k obchodu.

Ľudia ju ako vždy ignorovali, bola nepodstatná, takmer ako vzduch a jej to vždy vyhovovalo.

Prechádzala sa po preplnených uličkách supermarketu a sledovala nakupujúce rodiny s bohatými plnými vozíkmi.

V hĺbke duše im neskutočne závidela. Závidela malému chlapčekovi s pieskovými vlasmi, ktorý sa nechal objímať svojou mamou.

Závidela mladej skupinke dievčat chichotajúcim sa z milého predavača, ktorý s nimi pobavene flirtoval.

Každá jedna mala na sebe nové vypasované kožené bundičky, šortky, pančuchy a drahé čižmičky na opätku.

Jedna krajšia ako druhá.

Keď vytiahli z kabeliek svoje nové Iphony a fotili sa, Jasmine sa šuchtajúc odobrala k regálu s pečivom, kde do papierového vrecúška nahádzala pár obyčajných lacných bagiet.

Okrem toho si vzala ešte jedno mlieko, kocku masla a chlieb.

Jednoducho si s tým musela vystačiť.

Zaplatila poslednými drobnými, čo jej zostali v peňaženke a vrátila sa do svojej pochmúrnej malej garsónky.

Musela niečo vymyslieť...

Authors Note: Ďakujem za všetky votes pri minulej časti :)

Rozhodla som sa, že túto poviedku "obnovujem" takže časti budú pribúdať pravidelnejšie a hlavne častejšie ♥ Budem rada, za každý jeden hlas i komentár ♥