Zayn*

Pousmial sa a kráčal ďalej. Začínalo mu byť už trošku chladno, tak si k telu tesnejšie pritisol koženú čiernu bundu a v duchu si nadával za to, že si nezobral niečo teplejšie.

Bol začiatok októbra a vonku to riadne fučalo. Aj teraz mu okolo nôch pri chôdzi poletovalo lístie a vytváralo tak jemné šumenie. Priam magické. Pre Zaynove uši to bol príjemný zvuk, no často sa obzeral, mal pocit, že počuje niečie kroky. Bol to však klam. Nikto ho nesledoval. Nikto nešiel za ním. Bol sám.

Ruky si strčil do vreciek úzkych tmavých džínsov a ponáhľal sa ďalej. Harry na ňho už určite čaká. Vedel, že pár minút mešká.

Prešiel cez cestu, nečakal na zelenú a zahol do úzkej uličky. Jeho kroky sa ozývali, keď zrýchlil a opäť sa vynoril, teraz už na konci uličky, na hlavnú. Hneď na kraji bola veľká brána v ktorej sa nachádzalo miesto, kam smeroval. Našiel tam pár luxusných áut zaparkovaných na parkovisku a pred sklenenými dverami na mahagónovej terase vysoký popolník a ihličnatý stromček v okrasnom črepníku. Tipoval, že to bola tuja, ale v podstate ho to vôbec nezaujímalo. Čo tam po nejakom kríku?

Zazvonil na elektronický zvonček a pre istotu sa pozrel do bezpečnostnej kamery nad ním, aby ho spoznali.

"Čo si prajete?" ozval sa milý hlas nejakej ženskej.

"Tu je Zayn Malik." odvetil a za sklenenými dverami videl mohutnú postavu chlapa z ochranky.

Ten mu kývol na pozdrav a vpustil ho dnu. Zayn mu odmerane pohyb zopakoval a prešiel po vyblískaných dlaždiciach cez halu. Na jej konci bol pár chodieb a len jedny dvere. Bez klopkania vošiel dnu a vybehol po tesnom schodisku až sa objavil v rozľahlej izbe.

Nebola to ani tak izba. Veľkosťou a rozsiahlym priestorom podobalo skôr na telocvičňu alebo jedáleň. No vzhľadom a dizajnom vyzerala na sídlo milionára. Luxus a prepych všade, kam sa len oko pozrie. No on bol na takéto veci zvyknutý. Prečo aj nie, keď sa už pár rokov pohybuje v takých kruhoch a sám niečo podobné vlastní? Cez sklenenú balkónovú stenu videl na mohutnú terasu.

Stál tam jeho brat, otočený chrbtom k nemu a čelom k výhľadu na New York. V ruke zvieral známu krabičku cigariet a sám si jednu prikladal k perám a občas si z nej potiahol. Zayn obišiel koženú bielu sedačku a ocitol sa na balkóne.

"Čau bro, sorry, že meškám. Ešte som si musel niečo vybaviť a nečakal som, že to bude trvať tak dlho."

Kučeravý chalan sa k nemu otočil a bez slova mu podal krabičku cigariet. Zayn si z nej jednu vzal, pripáli zapaľovačom a potom si ho vložil do vrecka. Potiahol si a po chvíľke vyfúkol dym. Užíval si chuť nikotínu a ledabolo sa oprel rukami o zábradlie.

"Čo si chcel?" nakoniec sa prekvapene spýtal, kedže Harry mlčal a opäť hľadel na panorámy New Yorku.

"Volal mi Trevor. Vraj potrebuje ďalšie..." neurčito odvetil a kučeravé háro sa mu vo vetre ešte viac rozstrapatilo.

Zayn to pochopil a ozval sa takmer okamžite. "To nebude žiaden problém, dostane, čo chce."

"Čakal som, že to povieš." usmial sa, teraz už o niečo pokojnejšie, ten druhý chlapec a odhodil špak z cigi.

"Koľko?"

"Myslím, že tri. Nejakí klienti z Ruska, či čo."

"V pohode." zopakoval chalan s čiernou šticou vlasov, upravenou s takmer dokonalosťou. Nebyť toho vetra. Jebať na to.

Dofajčil aj on, tiež vyhodil zbytok cigarety a spolu vošli do, nazvime to, obývačky. Harry sa pohodlne rozvalil na gauči a vyložil si nohy na taburetku takého istého materiálu. Zayn si sadol do kresla a ruky nechal opreté na operátkach. Síce pred nimi bola na stene zavesená veľká čierna plazma, vedľa nej na najmodernejšom nábytku hudobná veža a vôbec, miestnosť vyzerala, že obsahuje veľa elektroniky a dalo sa tu rôzne zabaviť, počnúc strieborného značky Apple notebooku na elegantnom stole z masívneho dreva, chalani zostali v tichosti sedieť.

O chvíľku, pokoj prerušil muž v čiernom s trasúcim sa úsmevom na tvári. Nepracoval tu dlho a Harry si ho musel najprv poriadne preklepnúť.

"Hm, prajete si niečo na pitie, pán Styles, pán Malik?" zakoktal sa a utrel si spotené čelo. Stále sa tých nových šéfov bál a keď sa dozvedel, čo sú a čo robia, bojí sa ich ešte viac.

"Jedno brandy, John. Čo si dáš ty?" spýtal sa svojho brata, ktorý zamyslene hľadel na stenu oproti.

Zaujal ho obraz, ktorý vyberal práve Harry. Namaľoval ho slávny maliar Gustav Klimt a názov mal "The Kiss". Veľmi sa mu páčil. Bola na ňom vyzobrazená krásna žena kľačiaca na kolenách. Hlavu mala zaklonenú nabok a akoby na niečo čakala. Oblečená bola v zlatom a na hlave mala korunku s kvetín. Vyzerala ako víla. Tesne vedľa nej stál muž, nakláňal sa a pevne jej zvieral hrdlo. Nie, nechcel jej ublížiť. Len si ju pridržiaval. Akoby sa bál, že mu utečie. Žena mala jednu ruku prehodenú na jeho chrbte. Muž ju bozkával na líce. Vyzeralo to, ako z lásky. No mohlo to byť aj úplne inak. Žena vyzerala podradene. Mužovi prejavovala úctu a ukazovala kam patrí. K jeho nohám.

Zayn zavrtel hlavou a pozrel sa na Johna. "Mne to isté."

"Pán Styles, Malik." jemne sa poklonil a cúval preč.

Muž zmizol a Harry sa na neho pobavene usmial. "Nie je ti to zvláštne, že sme bratia a máme rozdielne priezviská?"

"Už ani nie." uškrnul sa na neho Zayn a vytiahol si z vrecka iphone.

Od narodenia sa volali inak. Harry po dievčenskom mene ich mami a Zayn po otcovi. Nevedeli, prečo sa tak ich rodičia dohodli. Nemohli sa ich na to opýtať. Oboch nestihli ani spoznať. Zomreli, keď mal Zayn dva a Harry jeden rok.

John im doniesol brandy v dvojdecákoch a obaja chvíľku v kľude popíjali a rozprávali sa. Konečne nemuseli nič riešiť. Žiadne kšefty, žiadne vybavovačky či problémy. Užívali si prítomnosť jeden druhého.

"Už budem musieť ísť. Vyriešim, čo mám a donesiem ich." ozval sa Zayn a postavil sa. S Harrym spravili ich spoločné gesto na privítanie i rozlúčku a potom ten čiernovlasý odišiel.

*

Bolo 11:00 p.m a vonku už bola riadna tma. Na niektorých neosvetlených uliciach až príliš. Zayn práve vystúpil zo svojho čierneho BMW a oprel sa o neho. Chvíľku si skrátil cigaretou a potom zbadal dievča, ktoré sa trošku tackalo a zjavne niekomu volalo.

Bolo mu jasné, že bude opitá. To mu vyhovovalo. Nemusí sa s tým zbytočne srať a počúvať jej prosby a vzlyky.

Dievča sa nad niečím pripito zasmialo a potom zložilo hovor. Zayn sa k nej zozadu prikradol. Naozaj potichu a potom jej dlaňou pevne prikryl ústa.

Začala sa brániť, no v jej stave to bolo ťažké a násilník bol silný. Takmer okamžite ju spacifikoval a šmaril na zem. Triasla sa a cúvala k tehlovej stene za ňou. Zayn sa nad ňu sklonil a zahryzol si do pery. Bola celkom chutná, páčili sa mu viac brunetky ako blondíny, ale ani táto nebola najhoršia...

No nemal na sex veľmi chuť. Hocikedy mohol mať hocikoho. Ženy sa mu hádzali pod nohy. V klube, v podniku, hostesky, spoločníčky... S babami sa pri jeho práci stretával všade. Sem-tam keď sa mu páčila obeť, užil si to aj s ňou. Boli to však výnimočné prípady.

Mohol si zavolať mužov, aby to urobili za ňho. No najradšej sa spoliehal na seba alebo na Harryho. Nikomu inému nedôveroval.

"Prosím nie, prosím." začala plakať a on naštvane privrel oči. Boha! Ako to len nenávidel!

"Zavri hubu!" zdvihol ju za vlasy a ťahal za sebou. Snažila sa mu vyšklbnúť zo zovretia.

"Nechaj ma! Pomóóóc!! Prosím!" začala kričať.

"Varoval som ťa." pokojne poznamenal a strelil jej jednu. Nečakala úder a keby ju Zayn nedržal, spadla by.

"Teraz ma pozorne počúvaj, daj si tú pilulku!" prikázal jej, keď už sedel v aute a ona sa triasla na zadnom sedadle. Pevne zatvorila ústa a záporne zakývala hlavou.

"Snaž sa ma nenajebať, lebo potom budem ešte horší!" zvrieskol po nej a nastrčil dlaň s tabletkou.

Dievča od strachu nadskočilo a snažilo sa vybehnúť z auta. Škoda len, že bolo zamknuté.

Zayn chvíľku počkal, kým sa ukľudní a ona si vzala pilulku. Pokojne by to urobil za ňu. Napchal jej ju do úst a nasilo ju donutil prehltnúť, ale vedel, že to po čase to spraví aj sama. Všetky sú rovnaké.

Pár minút potom, začal onen ružový cukrík fungovať. Dievča odpadlo a on ďalej šoféroval. Droga začne poriadne účinkovať až po jej prebratí. Mal to odskúšané.

*

V tú noc nebolo ťažké objaviť v zákutí New Yorku aj ďalšie osamelé dievčatá potulujúce sa z barov a klubov.

Zayn vytočil bratovo číslo a nedočkavo bubnoval prstami o volant a čakal na červenej.

"Som hotový."

"Nič iné som nečakal." zasmial sa v mobile Harryho hlas.

"Odnesiem ich do sídla. Stretneme sa v "našom" klube?"

"Jasné, už tam čakajú chlapi. Je tu aj Micky, rád by ťa videl."

"Aj ja jeho. Okej, padám, pa." zložil a ponáhľal sa na to isté miesto, kde bol doobedu. Kde s Harrym pred pár hodinami popíjali brandy v luxusnej obývačke, kde sa stretávajú so svojimi chlapmi, zákazníkmi... Kde kšeftujú a obchodujú.

Dostal sa do brány, zaparkoval, teraz už na prázdnom parkovisku a z budovy vybehli muži. Zayn im otvoril auto a oni po jednom preniesli dievčatá dnu. Následoval ich. Pri dverách stála ochranka a na recepcii John, ktorý sa zdvorilo pozdravil.

Prešli chodbami a nechali ich v jednej z množstva izieb. Keď sa baby preberú, nevšimnú si ani to, že sú spolu. Na ružové svinstvo sa dá spoľahnúť.

"Viete, čo máte robiť." pozrel sa na jedného z mužov Zayn a on prikývol.

"Kedy si po ne pridú?"

"Ešte neviem, starý klient Trevor, takže to bude čoskoro, ak ho dobre poznám."

Nechal ostatné na chlapov a rýchlo vyrazil. Počas jazdy si skontroloval v odkladacom priestore palubnej dosky auta, zbraň. Mal ju nabitú, nábojov mal dostatok. Nie, nechystal sa niekoho odstrániť, väčšinou to je Harryho práca, no chcel mať istotu. Hocikoho môže v klube stretnúť a kedže tam chodia tí najväčší bossovia a mafiáni, zbraň je základ. Môže sa stať čokoľvek...

Authors note: Konečne som sa odhodlala pridať prvú časť ♥ Dúfam, že sa vám story zapáči. Bola by som veľmi rada, keby ste ju rozposlali ďalej, kamarátkam/directionérkam a pomohli mi ju rozbehnúť. Ďakujem ♥