(32) Stairs
Jimin pov.
Ležal som na posteli a čakal som na Yoongiho kým príde s raňajkami.
„Baby. Raňajky máš hotové dolu.” povedal a sadol si na posteľ.
„Dolu?” pozrel som sa naňho nechápavo.
„Mhm. Inak ja už budem musieť ísť. Nechcem zasa meškať.” povedal a dal mi pusu.
„Mhm.” prikývol som.
Yoongi sa postavil a šiel ku dverám.
„A poslúchaj Zlatíčko.” povedal a odišiel dolu.
Ľahol som si a hneď som aj zaspal.
Zobudil som sa na nejakú vôňu. Posadil som sa pomaly a poobzeral som sa okolo seba.
„No dobré ráno šípková rúženka.” zasmial sa Jin a položil šálku na stolík.
„Mhm dobré.” zamumlal som rozospato.
„No ako si sa vyspal?” usmial sa a podal mi šálku s čajom.
„Celkom dobre. Ďakujem.” zamumlal som a prevzal som si šálku.
Jin si sadol ku mne na posteľ. Obzrel si ma.
„Čo sa ti stalo?” spýtal sa starostlivo.
„Nič čo by sa malo?” pozrel som sa naňho nechápavo a položil som šálku na stolík.
„Mračíš sa Minie.” povedal a obzrel si ma.
„Huh?” pozrel som sa naňho.
„Neudrel si sa alebo niečo? Hm?” opýtal sa milo.
„Um... Nie” povedal som a pozrel som sa na svoje ruky.
„Minie no tak...” povzdychol si.
„Um možno som sa trošku buchol...” zamumlal som.
„Kde si sa buchol hm?” pohladil ma po chrbte.
„Um-” vydal som divný zvuk.
„Bolí ťa chrbát? Hm?” spýtal sa.
„Mhm” prikývol som.
„Buchol si si chrbát?” spýtal sa starostlivo.
„Trošku.” zašepkal som.
„Pozriem sa ti na to. Môžem?” spýtal sa.
„Môžeš.” zamumlal som.
„Poď bližšie a otoč sa ku mne chrbtom hm?” povedal a ja som tak urobil.
Vyhrnul mi tričko.
„Preboha. Kde si spadol?” spýtal sa a tričko mi dal späť.
„Um- nehovor to hlavne Yoongimu prosím.” otočil som sa naňho.
„No hovor.” pohladil ma po ramene.
„Um- spadol som na schodoch.” zamumlal so úplne potichu.
„Preboha... Kedy si spadol?” jemne ma objal.
Povzdychol som si.
„Včera. Pár minút pred tým, než prišiel Yoongi.” povedal som potichu.
„A on nevie že si sa buchol?” spýtal sa.
„Vie, ale nevie kde.”povedal som.
„Potom mu to povedz.” povedal.
„Načo?” spýtal som sa nechápavo.
„Lebo máš veľkú modrinu a mal by o tom vedieť.” povedal a odtiahol sa.
„mhm” prikývol som.
„A teraz sa pôjdeš najesť.” postavil sa a zobral ma na ruky.
„Prečo ma nosíš?” zamumlal som.
„Nenechám ťa ísť samého.” povedal a posadil ma na stoličku.
„Dobrú chuť.” povedal a dal predo mňa jedlo.
„Ďakujem.” povedal som a začal som pomaly jesť.
-
„Som doma!” ozvalo sa z chodby.
„Ahoj” išiel som objať Yoongiho.
„Ahoj”objal ma pevne, až som trochu zakňučal.
„Deje sa niečo?” spýtal sa keď sa odtiahol.
„Nie-” zamumlal som.
„Ale deje len ti to, to trdlo nepovie asi.” ozval sa za nami Jin.
Gi sa na mňa pozrel so zdvihnutým obočím.
Hii
my_jhope_vitamin pripomína ti tá situácia niečo?
Luv U 💜
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro