Jimin pov. - sobota

S Yoongim sme sa šli prejsť po obede da parku.

„Ja už nevládzem.” posťažoval som si.
„Ale no. Veď sa prechádzame len chvíľu.” zasmial sa Yoongi.
„Poď si sadnúť.” potiahol som ho za ruku.
„Fajn. Tak si sadneme.” povzdychol si.

Rozišli sme sa k blízkej lavičke, na ktorú sme si sadli.

„Inak, nemali by ste s chalanmi ešte skúšať?” spýtal som sa.
„Čo?” spýtal sa Yoongi.
„Veď ten projekt.” povedal som.
„Asi hej, ale do piatku času dosť.” mykol plecami.

Po as pol hodine Yoongimu začal zvoniť mobil.

Telefonát - Jin, Yoongi

„Áno?”
„Yoongi,mama sa pýta, či neprídeš na večeru.”
„Aj s Jiminom.”
„Dnes?”
„Áno.”
„Prídeme.”
„Ok, tak o pol šiestej.”
„Ok, budeme tam.”

Koniec telefonátu

„Kto ti volal?” spýtal som sa.
„Jin. Mamka nás pozvala na večeru.” povedal s úsmevom.
„Aha.” usmial som sa.

-

Po asi ďalšej hodine strávenej, prechádzkou po parku, sme šli domov.

„Yoonie!?” zakričal som z kuchyne.
„Čo sa deje baby?” spýtal sa Yoongi, keď zbehol schody.
„Nič, len.....kedy tam máme byť?” poškriabal som sa na zátylku.
„O pol šiestej. Hovoril som ti to asi trikrát.” zasmial sa.
„Mhm...” zamumlal som.
„Si v poriadku?” spýtal sa ma.
„Hej, len...”povzdychol som si.
„Si nervózny?” spýtal sa a podišiel ku mne bližšie.

Prikývol som. Yoongi ma objal. Začal ma hladiť po chrbte.

„Nemáš byť prečo nervózny. Veď už ich poznáš.” povedal.
„Mhm....”
„Ale...” Yoongi ma prerušil.
„Nestresuj sa. Všetko bude v pohode. Veď, oni ťa poznajú, ty ich poznáš.” povedal a dal mi pusu do vlasov.

Povzdychol som si a odtiahol som z objatia.

-

Stáli sme pred domom Yoongiho/Jinových rodičov. Yoongi zaklopal.

„Ahojte chlapci.” pozdravila nás pani Kim.
„Dobrý večer.” pozdravili sme sa s Yoongim naraz.
„Poďte dnu.” pokynula nám pani Kim.

'To nejako zvládnem.'

Helloo ❤️
Takže, táto kapitola je podľa mňa nielen krátka, ale aj nudná.

Keďže nemám nápady, neviem či na  budúci týždeň vyjde kapitola.

K tomu škola, papiere a ďalšie hlúposti k prihláškam.....

Ako sa máte vy?

Luv U 💜