Všetci prekvapene zhíkli. Nečudovala som sa. Nikto nemohol ani len tušiť, že to zmoknuté kura, ktoré vbehlo do miestnosti sa onedlho vráti a bude predstavené ako dcéra hostiteľa. Po prvotnom šoku prítomní sklonili hlavy na pozdrav a ja som sa spôsobne uklonila, pridržiavajúc naškrobenú sukňu okrových šiat. Hneď potom som sa otočila naspäť na ocka. Nadvihol obočie s otázkou:
"Smiem svoju dcéru požiadať o prvý tanec?" galantne sa mi uklonil a ja som radostne prikývla. Usmievala som sa a ako správna dáma som potlačila hlasný smiech šťastia, ktorý sa mi šialene rýchlo šplhal na pery. Podal mi ruku. Spomenula som si na časy, kedy sme spolu tancovali naposledy. Bola som malá a aby som sa nezamotala do sukní, stupila som mu na nohy a tancovali sme ťarbavo ako dva medvede. Vždy sme sa pri tom zabávali a mama sa nevedela prestať smiať. Teraz bol náš tanec elegantný. Všemožne som sa snažila nič nepokaziť. Niekoľkokrát som mu stupila na nohu, ale zdalo sa, že to vôbec nevníma. Točili sme sa v rytme hudby, zvŕtali sa pomedzi ostatné páry. Ja a môj milovaný papá. Najradšej by som ho vyobjímala uprostred parketu. Tešila sa, že som konečne s ním a zároveň mu plačom máčala košeľu, prečo moje vyslobodenie trvalo tak dlho. Dotancovali sme a ocko ma zaviedol ku kreslu čalúnenému brokátom s modro-bielymi pásikmi. Sadla som si a upravila si sukňu. Neodolala som a z taniera, ktorý bol nablízku som vzala drobný koláčik. Chutil vynikajúco. Nestihla som však ani poriadne prehltnúť, keď som zbadala, že sa ku mne hrnie usmiata mladá žena. Eleonore nestratila nič zo svojho pôvabu. Vyzerala veľmi dospelo k čomu zaiste prispelo jej výrazné líčenie. keď som odchádzala, nelíčila sa a vlasy nosievala rozpustené. Teraz na nich mala nasadenú vysokú napudrovanú parochňu, ktorú zdobili veľké kvety a perly.

"Toto nie si ty, Charlotte. Aká si už veľká!" zvolala. Neviem, či chcela povedať ešte niečo, pretože som prudko vyskočila z kresla a vrhla som sa svojej veľkej sestre okolo krku. Ona je tá, ktorej môžem vďačiť za tých pár dní šťastia.

"Aj ja si ťa pamätám inak," oplatila som jej, keď som sa odtiahla. Odrazu mi na rozum prichádzali len dobré zážitky spojené s ňou. Nevedela som si vybaviť ani jedinú hádku.

"To až tak žiarim spokojnosťou?" zvonivo sa zasmiala a ruku si priložila na hruď. Nahla sa ku mne a zašepkala: "Môj budúci manžel je dokonalý."

Podvedome som očami prebehla salónik. Predpokladala som, že Eleonorin snúbenec je tam tiež. Postrehla moju zvedavosť a usmiala sa na jeden kútik úst.

"Stojí pri okne do záhrady. Má v ruke pohár s vínom." zašepkala. Pozrela som sa k miestu, ktoré mi povedala. Konečne som videla budúceho manžela svojej sestry. V tej chvíli som však prestala chápať jej nadšenie. To, že bol od nej aspoň o dvadsať rokov starší, mi nevadilo tak veľmi ako fakt, že nosí parochňu. Kedysi by som jej úprimne povedala, že sa vymyká môjmu vkusu. Teraz som sa usmiala a zaševolila niečo o sympatii a dôležitosti vzájomného porozumenia. "Vedela som, že sa ti bude páčiť..." zapišťala sršiaca nadšením a tuho ma objala. Chcela som sa tešiť spolu s ňou, teda aj som sa tešila, ale od intenzity prejavov radosti nás delilo niekoľko pohárov vína. "Dúfam, že neruším, dámy," prihovoril sa nám odrazu ktosi a ja som si hneď uvedomila, že ten hlas poznám. Neovládla som sa a prudko som zvrtla tvár k prichádzajúcemu.

"Vôbec nie, Pierre. Prišiel si ma požiadať o tanec?" žmurkla naňho šibalsky Eleonore. Keď zbadala, že jej nevenuje pozornosť, odkašľala si a položila mi na plece ruku v saténovej rukavičke. "Toto je moja sestra Charlotte. Možno si ju ešte pamätáš z detstva."

"Už som dnes mal tú česť, Elie." blysol po nej pohľadom a potom sa opäť vrátil k mojej tvári, ktorá pod jeho vplyvom opäť sčervenala.

"Zatancujeme si Charlotte?" spýtal sa a prižmúril oči, akoby mu do nich svietili ostré lúče dobiedzavého slnka. Eleonore sa spôsobne vzdialila, nakoľko postrehla, že jej prítomnosť už nie je nutná.

"Ak budeš mať trpezlivosť, tak s radosťou. Nie som totiž dobrá tanečníčka." Posledné slová som povedala tichšie a sklopila som oči pred intenzívnym pohľadom jeho sivých očí.

"Verím, že tanec s tebou si budem niesť v pamäti ešte roky." Podal mi ruku a odviedol ma do stredu malého tanečného parketu. V myšlienkach som sa nútila k čo najlepšiemu výkonu. Neviem prečo, ale želala som si, aby spomienka na tento tanec ostala v jeho pamäti len v tom najjagavejšom svetle.