Nahnem sa po arašidové maslo a druhou rukou naberám čučoriedky na čerstvo upečené palacinky. Vstávala som o siedmej ráno, aby som rodičom a sestre pripravila nedelňajšie raňajky.

„Sneží!!!" sestra zbehne dole schodmi, presne dvadsaťosem schodov a namieri si to do obývačky. „Sneží!" zvrieskne opäť, záclonu dá nabok a veľké hnedé očí pricapí na sklo.

„Čo vreštíte?" zlezú nadol mama s otcom.

„Kde máš papuče?!" okríkne mama sestru, ktorej premrznuté nohy sú na dlaždičkách pri krbe.

„Ta dá!" vynorím sa z kuchyne s plným tanierom palaciniek.

„Ale v nedeľu je predsa vajíčko." Dostane sa ku mne vyčítavý pohľad sestry.

„Chcela som vám urobiť . . . radosť."

„Keď už si v tom švungu, urob mi volské oko z troch vajec." Prehodí otec a v župane si ľahne na gauč a zapne televízor.

„Mne praženicu."

„Ale . . ." Sklopím oči na pyramídu tenučkých palaciniek.

„tu sú palacinky . . ." poviem popod nos.