„Pochop ma, mňa to trápi ako sa správaš, ako vyzeráš."

Sklopím oči.

„Chcem ti len dobre."

„Vážne?" ironicky zatiahnem za čo ihneď dostanem odpoveď Nebuď drzá!

„Tak prečo sa teraz snažíš aj ty schudnúť? Čo si robila tých sedemnásť rokov?"

Mama vyjde z kúpelne, „keď som sa vydávala mala som veľkosť šiat trydsaťštyri . . ."

„Viem, viem."

Čo jej mám začať vykať ako v osemnástom storočí, aby bola spokojná?

„Dobrú noc, mamička."

„Vidíš, zasa."

„Čo zasa? Popriala som ti dobrú noc."

„Drzaňa jedna!" zabuchne mi dvere na izbe a ja sa chrbtom opriem o bielu stoličku.

Vzdychnem si.
Tréner sa chce so mnou v stredu vážne porozprávať. Ja za to nemôžem.
Snažím sa, i keď ma tie sprosté jednoduché sacharidy pokúšajú . . .

O pár minút mi opäť vtrhne do izby.

„Rozpamätaj sa ako si sa cítila keď vás v škole vážili a aký si mala tlak. Chceš o rok dostať infarkt?"

Čuším, nemo pozerám na obrazovku mobilu.

„Pozri sa na mňa, keď s tebou hovorím." Podíde ku mne a rukou sa dotkne môjho prsníka.

„Čo tam máš?" Rukou mi opráši vrch od pyžama. Malá hnedastá kocka mäsa spadne na zem.

„Slanina."