„Na čo potrebuješ nové tepláky do fitka?" opýta sa otec, keď zastavíme s naším vozom pred fungl novým Decathlonom, ktorý postavili pred necelým mesiacom vedľa značne skrachujúcemu Carrefouru.

„Tie staré sa mi potrhali medzi nohami."

„Keby si bola tenšia, nestalo by sa ti to."

Vojdeme dovnútra, kde to vyzerá ako v obrovskej garáži. Zamierim ku ženskému oddeleniu a rukou musím ísť dosť hlboko, aby som vytiahla veľkosť, ktorá by mi sadla.

„Neviem, dal by som si hot-dog."

Spozorniem.
Zvraštím čelo a pozriem sa doprava.
Zažmurkám. Uvidím chrbát spolužiaka.

Útek.

Keď vychádzam z uličky rýchlym krokom, narazím na otca s košíkom.

„Mali tvoju veľkosť?" Schmatne čiernu látku a pozrie sa na štítok. „Netreba ti radšej dva XL?"

„Oci!" syknem.

Periférne vidím Juraja ako ma obchádza so svojou mamou a bratom.
Hodím tepláky do koša a s trpkým výrazom v tvári smerujem k pokladniam.