Otvorím ihneď prvý šuflík napravo. Rukou nahmatám tyčinkový korektor a aplikujem ho na začervenané vyrážky.

Keď som hotová s podkladom nanesiem tmavý korektor na moje lícne kosti, aby som z mojej okrúhlej tváre urobila užšiu.

Po chvíli schmatnem očné tiene a čiernu linku. Keď som hotová, zadívam sa na seba do zrkadla. Hlavu trocha pootočím doľava.

„Toto nie som ja." Prstom si zotriem padajúcu slzu z oka.

„Vyzeráš ako štetka." Hlesnem.

Vtrhnem do kúpelňe, odlíčim si oči.

„Som príliš bledá."

Vhupnem späť do izby a nanesiem rozžiarujúci korektor pod oči.

Keď som namaľovaná, vyzerám inak.

Vyzerám úplne inak, dospelejšie, sebavedomejšie.

Na druhú stranu, keď som nenamaľovaná, ihneď s apýtajú: „Si chorá?"

„Je ti dobre?"

„Vyzeráš bledo."

Prečo by sme sa mali skrášliť a ukrývať sa pod tonami omietky?

Aj nahá krása je krása.