„Odchádzaš zajtra?"

„Áno," gumičkou, ktorú zvieram si zviažem spotené vlasy do drdola.

Krk mi ihneď oblapí svieži vánok vetra. Rukou si prejdem po dolnej časti chrbta, včera ma seklo.

Nie je nič lepšie ako posledný deň na tomto nádhernom ostrove preležať v posteli s voltarenom na chrbte a so sestrou, ktorá sa usilovala hľadať cviky, za pomoci uja Googla, na bolestivý chrbát. V yskúšala som mačací chrbát aj dvíhanie panvou aj tuleňa a to všetko v pyžame na terase.

„Ešte som ťa nevidel plávať v more."

Prikývnem. „Bojím sa. Hlavne tých monštier, ktoré tam plávajú. Och, to nespomínam tie bábätká žraloka, ktoré sa obšmietali včera pri reštaurácii."

Úkosom vidím jeho úškľabok.

„Nie! Pusti ma, Rob. Som ťažká ako ťava." Nezastaví ho to. Voda mi obkolesí po pupok.

Automaticky na neho vyskočím. Zvykla som to robiť otcovi, keď som bola menšia.

Ruky oblapím okolo jeho krku.

„Važne sa bojíš?" Prikývnem. Opäť ma vyzdvihne nahor a odnesie na pláž.

Nechápem ho.

„Nechápem ťa." Prehovorím po chvíli.

„Jazyk?"

„Nie, teba."

„Ako to?"

Mlčím. Pozriem na seba. S premočenými šatami a vytŕčajúcimi bradavkami. Stojím pred ním ako jedna tlustá, neschopná chuderka z trápneho Slovakia Republic.

„Vôbe nie si nechutná ako si povedala pred pár dňami. Si náderné dievča a dúfam, že raz to pochopíš a budeš to akceptovať. Nemôžes san a seba pozerať z výšky a podceňovať. V budúcnosti budeš robiť divy, tie najúžasnejšie veci na svete. Si milá, inteligentná mladá dáma." Odkašľal si. „Mimochodom, ešte stale neviem tvoje meno."

Pritisknem sa k nemu.

„Ahoj." Pozdraví sa, zamáva a otočí sa mi chrbot.

„Mesi.* "

Otočí sa.

„Moje meno."

* Maď. Čítaj Meši