Nohy s burgundovými nechtami zaborím do mäkkučkého bieleho piesku, ktorý mi obalí chodidlá. Podídem o meter dopredu a pocítim príliv mierne teplej morskej vody, ktorej zvuková harmónia vĺn ma upokojí.

Mojím smerom zafúka vetrík, ktorý ma aspoň trošičku ochladí, keďže vlhkosť na tomto ostrove je nenormálne vysoká.

„So, stop and look around ," vystrúham grimasu, keď môj malíček narazí na ulitu,

„there's nothing to be afraid of .*"

Do pravej ruky mi narazí volejbalová lopta, po ktorej mi na bielom svetríku ostane tmavo-hnedý fľak od mokrého piesku.

„Prepáč, si v pohode?" Pripláva ku mne výškovo rovnaký chalan s britským prízvukom, ktorý mi reže bubienky. Neochotne sa zohnem nadol a hodím mu biele teleso kruhového tvaru.

„Ehm, nie je ti teplo?" pohľad mu skĺzne na môj kus oblečenia z talianskej priadze. Určite si myslí, že som na hlavu, keď na plavkách mám ešte ďalší kus odevu.

„Nie." Utrúsim, otočím sa opačným smerom a pádlim naspäť do vily.

„Nechcel som ťa uraziť. Bol som iba zvedavý."

Pritlačím si svetrík viac k telu.

Je to jediná zábrana, aby nevideli moje faldy a tie otrasné strie na nich.

Viem, že ich tam mám, ale keď mám niečo na sebe, cítim sa byť obrnená.

Škoda, že na srdce žiadne brnenie nie je.

* Angl. Zastav sa a poobzeraj sa. Nie je tu nič, čoho sa treba báť.