„Čaute! Ako ste sa vyspali?" prisadnú si k nám na raňajkách matka s dcérou, s ktorými strávime nasledujúcich dvanásť dní.

„O koľkej to vlastne letíme?" pozrie sa na mamu, ktorá zhltne celozrnný chlebík s údeným lososom.

„O druhej." Mamine oči spadnú na ich topánky. „Všetky máme conversky!" Usmeje sa od ucha k uchu.

V hlave zagúľam očami.

Keď odídu, osopím sa na mamu. „Aj keby sme mali z tesca, nie je to jedno?"

Po hodine a pol čakania na nejaký papier, ktorý je dôležitý na odcestovanie, sme konečne dorazili na letisko vo Viedni.

Do uší si vopchám fialové slúchadlá.

I am breathing in silence

it stays in my heart

feeling its presence

it's tearing me apart*

* Angl. Dýcham prázdnotu, ktorá sa mi usídli v srdci. Cítim jej prítomnosť, ktorá ma trhá na kusy.