Evil me is takin' a lead
But what's a real
it's hidden underneath.*

Hlavou hodím doprava, aby som sa uistila, že ma neprejde žiadne auto.

Periférne zbadám spolužiaka.

Neochotne si vyberiem fialové slúchatko z ucha.

„Ahoj," hlesnem a posuniem si fľakatú šatku tuhšie ku krku, „rozkošná čiapka." Pohľadom zavadím o sivú pletenú pokrývku hlavy s brmbolcom na vrchu veľkým ako zaťatá päsť.

„Dik, ehm, vedela si fyziku?"

„No," ešte stale som z tej písomky vyšťavená, mať chémiu a potom hneď fyziku je vážne logické. „Ako teoretické sa dali a výpočtové . . . pri jednom som sa sekla, takže pol na pol."

„To je päťdesiat percent, trojka."

„Nie, ja verím, že to bude slabá dvojka." Pobehneme, inak by nás prešlo auto, ktoré sa chystalo odísť zo súkromneho parkoviska.

„Ty?" obrátim sa na neho, „určite jedna."

„Čosi mne fyzika nikdy nešla, ani na základke."

„Ja som si práveže myslela, že išla. Sklamal si ma," pokrútim hlavou.

Vyjdeme z tieňa a do očí nám udrú decembrové slnečné lúče. Prižmúrim gaštanovo sfarbené zreničky.

„Tak zajtra!"

„Zajtra!" v škole.

Obidvaja sa vydáme inými smermi.

* Angl. Moje zlé ja ma vedie, ale čo je skutočné je skryté pod povrchom.