Potom, čo som sa ráno rozhodla detoxikovať organizmus, som si objednala polievku, kurací steak s výbornou roquefortovou omáčkou a nechýbali, ani americké zemiaky a suflé s jahodami.

Teraz, keď sedím za stolom a napchávam sa vyprážaným syrom na večeru, môžem na štíhlu postavu rovno zabudnúť.

So svojím vzhľadom bojujem už vyše tri roky.

Áno, schudla som sama asi trinásť kíl, no potom som pribrala ďalších dvadsať.

Na začiatku tohto roka mi váha ukázala úbytok váhy o vyše šestnásť kíl, no nakupovanie v Dubaji, výlet do parlamentu v Bruseli a choroba, zapríčinila, že som tie kilá na seba opäť nalepila a aj niečo naviac.

Na facebooku stále ako omámená klikám na zázračné chudnutia rôznych žien a stále tam pijú tú posratú zelenú kávu.

Už som vyskúšala všetko.

Zelený jačmeň. Chia semienka. Mačingovej odpornú diétu.

Nič nezaberá.

A nech sa potom babička v dedine, kdesi pri maďarských hraniciach stále nečuduje, že nemám ešte frajera.

Ako ho môžem mať?

Rozprávke o tom, že na vzhľade nezáleží, ale na vnútornej kráse už dávno neverím.

Citím sa zle.

Zo seba.

Ako vyzerám.

Viem, že je to vo mne.

Viem, že musím mať v sebe dračicu, ktorá ma povedie, aby som prežila zo dňa na deň.

No, ona už vyhorela.

Dávno.