Pre dlho trvajúcu frustráciu z toho čo jem, ma mama opäť prihlásila na odporné obedy do školskej jedálne.

    Mačingová išla stranou, keď som dva dni vracala z jej nízkokalorickej stravy, po ktorej som bola slabá a malátna.

Priložím svoju isic kartu s ohavnou fotkou seba a jemne sa pousmejem na kuchárku. Predloží predo mňa prívarok hnedastej farby.

Ksicht skrivím do úškrnu a posadím sa za najbližší stôl.

„Uz vyzeráš lepšie." Prihovorí sa mi kučeravá blondína s vlasmi padajúcimi tesne nad plecia.

Zovriem ruky v päsť, lyžica pristane na stole.

„Možete konečne prestať riešiť môj zdravotný stav?" prudko sa odsuniem od dreveného stola so zeleným obrusom.

Nasrdená každého odtláčam v rade pri okienku.

Zavrčím.

Pohľadom zablúdim na svoju svetlomodrú bluzku v astéckom štýle, na ktorej je šošovicový prívarok.

Moje oči zablúdia na debila, ktorý toto spôsobil.

Zhlboka sa nadýchnem a so stýčenou hlavou vybehnem z budovy.