So zvesenou hlavou sa približujem k pozemku, na ktorom ma premúdretí vzdelanci budú zamestnávať vyše sedem hodín.

Halsey mi opäť zlepší náladu pesničkou, ktorá sa mi plazí zo slúchadiel.

Vyčarím jemný úsmev na pána, ktorého míňam.

Pristaví sa pri mne.

S domnienkou, že ide o turistu pýtajúceho na cestu, si odšťuplujem uši.

„Slečno, neměli by ste tři eurá?" vycerí na mňa zuby so zlatistým obalom.

Stisne ma pri srdci.

Vyrovnám sa a už si chystám odpoveď, no chlapík stredného veku s prízvukom od susedov sa ozve opäť.

„Víte, potřebuji na vlak. Přišel jsem z Prahy a ve vlaku mě okradli."

Človek by mu aj veril.

Len, keby si vymysleli niečo originálnejšie.

Pred rokom ma aj so spolužiakom zastavil podobný neznámy žobriac o peniažky, ktoré mu cestou sem ukradli.

Tvrdil, že je vysokoškolský profesor fyziky. Mala som nutkanie sa ho spýtať na nejaký zákon, no vzdelaný muž v sandáloch v zime, to mi veľmi nesedelo.

„No, rada by som pomohla, ale zabudla som si peňaženku. Nemám pri sebe ani cent."

Neznie to veľmi presvedčivo. Pomaly sa od neho odťahujem, až ustúpim o krok.

„Pekná, ale lakomá." Pokrúti hlavou a zašomre si popod nos.