Prečo som taká krehká?

Tvárim sa ako silný jedinec, no vo vnútri som úbohé, bezvládle, samotou ubíjané ľudské stvorenie.

Včera sa to opäť stalo . . .

Prišlo to samo. Ani som na to nemyslela.

Sadla som si za sklenený stôl oproti počítaču a spustila. Po tvári mi začali padať kvapôčky môjho smútku.

A neprestávalo to.

Ráno som sa zobudila bledá, vysilená s ešte stále navlhčenými očami. Keďže som prebdela celú noc, nevedela som sa ani postaviť z postele.

Predstierať chorobu som mohla, no ďalší deň sme písali školskú z matiky. A neprísť na hodinu tej strigy, som si dovoliť nemohla.

V tú noc sa moja duša rozbila.

Roztreštila sa na milión poondiatých kúskov.

Som slabá, príliš slabá . . .

A slabí jedinci väčšinou neprežijú . . .