julia sa na svojho chlapca z púšte pozrela, ako keby videla tisíce padajúcich hviezd na jedenkrát. dívala sa na neho ako na splnený sen, ktorým skutočne aj bol.

a následne sa rozplakala.

láska by nemala bývať dôvodom na plač. ľudia by sa mali prostredníctvom lásky usmievať a byť skutočne šťastní, ale možno aj preto sa hovorím slzám "slzy šťastia". pretože sú tým šťastím vytvorené.