„nejdete bližšie?" opýtala sa julia svojej mamy a babky, ktoré odrazu zastali. matka mladej dievčiny tlačila vozíček.

„cez ten dav ľudí vozíček neprejde," odvetila juliina babka a pousmiala sa. vždy bola pozitívna, i keď ju život už v mnohých veciach preskúšal. a nie každá skúška bola ľahko zvládnuteľná.

„a môžem-"

„len choď, ale dávaj si pozor. počkáme ťa tu," mama mávala rukou smerom dopredu, čím julii i gestami naznačila, že jej dovoľuje ísť aj samotnej pozorovať ohňostroj.

juliu to príjemne prekvapilo, avšak viac nemala prečo zaháľať a vydala sa medzi dav ľudí, hľadajúc dobrodružstvo.

lenže dobrodružstvo nebolo jedinou vecou, ktorá bola predurčená pre to, aby ju našla.