julia sa viac nebránila slzám. nemala prečo.

ani jeden z nich nič nepovedal, najmä julia nie, aj keď by mala. obaja boli myšlienkami umiestnenými na míle vzdialenom mieste od tohto.

obaja ku podivu mysleli na to isté.

v duchu sa samých seba pýtali, či by naozaj nebolo lepšie, keby sa ich letný románik skončil tam, kde aj začal. na púšti pod prekrásnou nočnou oblohou v afrike, ktorá sa až príliš podobala na tú vyskytujúcu sa priamo nad ich hlavami.