„tyler, preboha!" vykríkla a zaborila si ruky do vlasov. prešla k nemu zopár krokov a mala čo robiť, aby sa jej po tvári nespustil vodopád sĺz, ktoré by nepredstavovali ani polovicu bolesti ukrývajúcej sa v jej vnútri. „nevideli sme sa rok a pol. predtým pol roka a ešte predtým zase rok a pol. ja už som nevládala. ja v náhody neverím, už nie. našla som niekoho, koho som nutne potrebovala. človeka, ktorý ma ľúbi a s ktorým pravidelne môžem byť. je mi ľúto, že ním nie si ty, no očividne to tak malo byť."