„nehovor tak," to boli jej prvé slová po roku a pol. po ďalšej tak veľmi dlhej dobe, že sa to ani nedalo opísať. žiadala ho o to. žiadala by ho pomaly aj na kolenách, a len o to, aby tak nehovoril. s takou uróniou, pod ktorou sa neukrývalo nič iné ako bolesť.

„daj mi jeden rozumný dôvod a urobím tak," gestikuloval oboma rukami, no ona ho nemohla vidieť.

aspoň nie do doby, kým sa mu neotočila čelom, kým neostali stáť zoči-voči.