pred sebou už videl dokorán otvorené dvere vedúce na terasu. už z diaľky videl obrys ženskej postavy.

tie vlasy mu boli tak neznesiteľne podobné...

kráčal stále vpred a nezastavoval sa. ani chvíľami nepremýšľal. len v duchu veril, že jeho najlepšia priateľka s menom náhoda opäť raz v jeho živote zasiahla.

avšak v momente, ako vkročil na prah medzi dverami a terasou, si vypočul niekoľko slov: „áno, zlato, aj ja ťa milujem a chýbaš mi. o pár dní predsa prídem domov, pa."