,, Gratulujem ti, zvládol si proces svojho prvého tetovania bez nejakého vzlykanie alebo kňučania, ktoré by mi tu pílilo uši a ohlodávalo z nervov, " povedal, akonáhle vypol prístroj a postaral sa o moju mierne podráždenú kožu.

Buď sa mi to zdalo, alebo si ma mierne doberal.

Nakrčil som obočie a privrel mierne oči. Bol čudný, naozaj. Za celý ten čas, čo som ležal, so mnou neprehovoril ani jediným slovom. Bolo mi od začiatku jasné, že nie je ten typ, ktorý by sa pýtal, ako sa mám, čo študujem alebo kam pôjdem na dovolenku cez letné prázdniny. No čakal som aspoň nejaký ten záujem, či ma to nebolí, alebo čo potrebujem chvíľu prestávku.

On však nič.

Pozeral som sa len hlúpo do stropu a počítal biele kachličky. Bolo ich presne 64. Pokiaľ by o mne pochyboval, nemusíte sa namáhať. Za ten čas som ich spočíval toľkokrát, že po šestnástom raze som to prestal počítať i ja.

,, Ja ti zase gratulujem, že si uspokojil moju predstavu a nebudem chcieť vrátiť peniaze, "uškrnul som sa naňho. Ty do mňa kamienkom, ja do teba skalou. Musel som mu predsa oplatiť, pretože dobrý dej si zo mňa robiť nikto nebude.

Ďalej sa pozeral do zrkadla, ktoré som si najskôr ani nevšimol, že sa v miestnosti nachádzalo a viac sa otočil bokom. Bol som z jeho výtvoru jednoducho nadšený. Vyzeralo to omnoho lepšie než moja kresba a aj moje predstavy. Má skutočne šikovné ruky.

,, Smiem vedieť, ako sa voláš? Pretože, nechcem hovoriť, že tetovanie mi robil taký čiernovlasý týpek alebo niečo podobné, "otočil som sa jeho smerom. Hoci mi neprišiel ničím zvlášť zaujímavý. Uznávam, mal peknú farbou vlasou i účeš a skvelý tvar očí. No dobre, bol atraktívny, lenže momentálne nikoho nehľadám a nechcem sa takýmito vecmi zaoberať. Navyše by som na tieto srandy nemal poriadne ani čas, chuť a už vôbec nie náladu.

V niektorých prípadoch si o sebe myslím, že som asexual. Na druhú stranu, mám 17 o niekoľko mesiacov 18 a možno vo mne ešte nikto nezapálil ten oheň, ktorý by to všetko odštartoval. Nejaké tie vzťahy boli, no vždy som vycúval, pretože chceli odo mňa veci, ktoré som im nebol schopný dať. Preto som radšej preťal siete, aby so mnou nestrácali čas. Môj milostný život sa podobá tragédii v mnohých smeroch, no ja sa takto cítim spokojný. Asi.

,, Richard, " zaznelo do ticha.

,, Prosím? "nepočúval som.

,, Moje meno je Richard, Richard Noll, " zopakoval celú svoju vetu a založil si ruky na hrudi. Sedel v kresle, v ktorom som pred niekoľkými sekundami ležal ja. Na tvári mu pohrával nepatrný úsmev, no jeho oči stále pôsobili, akoby bol práve na prednáške o atómovej fyziky  -unavene a znudene.

,, Teší ma, ja som Orion Rigel,"predstavil som sa tiež, zatiaľčo som púšťal svoj sveter späť na miesto, keďže moje brucho bolo stále na obdiv, čo som teda vôbec nestál.

Richard, už to nebude ten čiernovlások, čo ma tetoval, teraz to bude Richard, ktorý ma tetoval. Vtipy naozaj robiť neviem.

,, Tak ti teda ešte raz ďakujem, už by som mal asi ísť, "prehovoril som do ticha a do rúk chytil svoju bundu ležiacu na opierke. Richardovi som nevenoval ani jeden pohľad, len keď som okolo neho prechádzal, mierne som sa uklonil a vyšiel z dverí. Hoci sme neboli v nejakom z ázijských štátov, kde by sa poklonenie bralo ako samozrejmosť a vyjadrenie úcty, i tak som to urobil. Bolo to také moje vyjadrenie vďaky a totálne spokojnosti, čo sa stávalo len z času na čas. 

,, Som rád, že si spokojný, maj sa, " zazneli jeho slová do prázdnej miestnosti. Ohliadol sa za mnou, cítil som to. Musel som sa pousmiať, hoci som nevedel presný dôvod tejto mimiky, ktorú mi svaly len tak vytvorili.

Vyšiel som z miestnosti a pobral sa rovno k tej milej recepčnej, ktorá mala práve asi pauzu, keďže s chuťou jedla šalát s grilovaným mäsom, na ktorý som mal osobne tiež chuť. Čo mi pripomenulo, že som sám od obeda nejedol.

,, Mohol by som zaplatiť? A dobrú chuť, " prihovoril som sa jej s úsmevom a z bundy vytiahol peňaženku. Po tom, čo mi povedala presnú sumu a poďakovala, som natiahol ruku a podal jej bankovky. Ešte sa ma opýtala, či som bol oboznámený so staraním sa o tetovania, na čo som jej súhlasne prikývol a vybral sa zo salónu. Pred budovou už na mňa čakal Noel s obrovským úsmevom na tvári a žiarivými očami, ktoré spôsobovali moje obavy, že mu zachvíľu vypadnú z očným jamiek.

„Spokojný?" začal som našu konverzáciu, keďže sa zdalo, že Noel bude aj naďalej ticho.

„Ani nevieš ako, o niekoľko sekúnd asi vyskočím z kože z toho, aký som nadšený," zakričal plný endrofínov a začal mnou triasť.

Asi sa povraciam, hoci som nič nejedol.

„Prepáč, viem, že som to nemal robiť," ospravedlnil sa vystrašene Noel, pustil ma a poškriabal sa na temene hlavy, keď videl, ako naňho zazerám.

Ani môj nahnevaný pohľad však nevydržal dlho, tiež som sa usmial.

Zrazu mi však zaškvŕkalo v bruchu.

„Vidím, že nie som jediný, kto by si dal niečo podzub," šťuchol do mňa endorfínový chlapec a potiahol mi rukáv, aby som išiel za ním.

No, vyzerá to tak, že ideme jesť.

„Túto reštauráciu doslova milujem. Keby táto budova bola človek, asi by som bol zasnúbený," zosunul sa zo stoličky Noel, akonáhle odložil použitý príbor na prázdny tanier a chytil sa za plné brucho.

„Stále si môžeš zobrať šéfkuchára, niečo mi hovorí, že bude nadšený, ak ho požiadaš o ruku. A po svadobnej noci ti môže niečo uvariť," mrkol som naňho s vážnou tvárou a čakal na jeho reakciu. Len som si ho priateľsky doberal. Noel hoci vyzerá niekedy ako totálny hlupák, s ktorým by som nebol nikdy ani slova prehodiť, je naozaj skutočný priateľ, ktorý ma ešte nikdy nezradil a veľmi dobrý terapeut. Je vlastne ako také slniečko. Avšak, mám radšej dážď.

,, Si fakt debil, vieš to? Nemohol by som byť s kuchárom, " povedal znechutene Noel a prevrátil očami, akoby to bola tá najjasnejšia vec pod šírim nebom.

Hodil som však naňho nechápavý pohľad.

,, Nemyslím tým, že by som túto profesiu nejak degradoval alebo čo, "začal vysvetľovať svoje stanovisko, ,, ale jednoducho, každý určitý typ charakteru človeka sa drží nejakej práce. Generál v armáde je rád dominantným, nemá rád odpor, dobrý psychológ študuje ľudí, presnejšie ich vnútro, na vonkajšok kašle, aj keď sa mu polovička ukáže v spodnej bielizni. Rozumieš, čo tým chcem povedať, že? " prebodol ma jeho spýtavý pohľad a poďakoval čašníčke, ktorá mu odniesla tanier.

Založil som sa znudene na stôl s podoprel si hlavu rukami.

,, Chceš mi teda povedať, že nemôžeš byť s človekom, ktorý ti uvarí čokoľvek, na čo len pomyslíš? "uchechtol som sa. Zase som si ho doberal.

,, Nie! To nie je to, robíš si opäť zo mňa srandu, " zahundral urazene.

,, Človeka nemožno vtesnať do tabuľky a očakávať, že sa podľa toho bude správať. Už som ti vysvetľoval svoj názor a túto tému a vieš, že sa nerád opakujem, " napaprčil som sa tiež. Toto je jedna z tém, ktorá ma skutočne dokáže vytočiť, hoci nemám najmenšieho poňatia, prečo by to tomu tak bolo.

,, Viem, viem. Každý z nás je jedinečný, bla, bla, bla, "

Že ma nezačal práve parodovať?

,, Ugh, radšej mi ukáž to tetovanie, kým sa tu pohádame, "snažil som sa zmeniť tému, pretože sa obaja dokážeme kvôli svojmu názoru aj pobiť.

„Oh, vlastne, úplne som zabudol. Bol som z toho tak nadšený, že nerozumiem, ako to, že som sa nestihol pochváliť. Tetoval ma celkom milý tatér, sme pokecali a jeho práca, ugh, má fakt zlaté ruky. Určite tam prídem znova, len chcem vedieť, ako bude moje telo reagovať na tú farbu," blabotal Noel, zatiaľ čo si vyhrnoval rukáv od pravej ruky a viac sa nahol mojím smerom, aby som lepšie videl. Moja sánka spadla dole. Na jeho predlaktí sa vynímala krásna mandala. Hoci nebola nejak prehnane veľká, za to skutočne prepracovaná. Klobúk dole.

„Vyzerá to naozaj úžasne," prehltol som a uznanlivo kývol hlavou.

Noel sa naširoko usmial a rukáv opatrne stiahol dole, aby nepoškodil fóliu, ktorá kryla tetovanie.

„ A teraz ty, chcem to vidieť," naliehal môj spoločník, ktorý si založil ruky na stôl a čakal na veľké odhalenie.

Vzduch som vypustil nosom a z nohavíc som si vysúkal béžový sveter. Nie úplne vysoko, len tak, aby som odhalil svoje dielo, na ktoré som bol právom pyšný. Postavil som sa mierne zo stoličky a čakal na Noelovu reakciu.

„Keď si mi ukázal svoj nákres, bol som ohromený, no toto...,"pokrútil hlavou a prizrel sa bližšie, „tetoval ťa majiteľ?" zaujímal sa ďalej a vzhliadol ku mne.

„Majiteľ?" začudoval som sa.

Uznávam, vyzeral staršie, no tak staro určite nie. Ten salón je známy, nemôže ho ale predsa vlastniť on. Hoci v dnešnej dobe mladí ľudia začínajú svoj biznis celkom skoro na svoj vek.

„Hej, majiteľ. Richard Noll. Nikdy si o ňom nepočul? Ani ste sa nezoznámili? Pre Boha, veď si tam trčal asi dve hodiny. To ste tam boli akože celý čas ticho?" zasmial sa a opäť sa oprel o sedadlo.

„Vlastne áno, boli sme celý čas ticho, až na koniec, keď som sa ho opýtal na meno a na začiatku počas toho, ako sa pýtal na návrh tetovania. Inak nič. Len si robil svoju prácu. Skoro som tam umrel. Mal som pocit, že aj moje mrkanie robilo veľký rámus."

„Tak v tom prípade mi dovoľ predstaviť majiteľa Red roses," tleskol Noel, „ale je atraktívny, že?" mrkol na mňa zo srandy a založil si ruky na hrudi.

Odfrkol som si a až teraz stiahol sveter na miesto.

„ Vyzerá staro," odbil som svojho najlepšieho kamaráta a prevrátil oči v stĺp.

„ Má 24," Noel to povedal takým hlasom, akoby odporoval môjmu názoru na jeho vzhľad.

„No veď, starý."

„Teraz si robíš zo mňa srandu, že?"

„Nerobím, možno uznávam, že je trošku atraktívny, ale stále je starý,"

„To si presne ty – nikto sa ti nepáči!"

„ Veď som uznal, že nevyzerá zle,"

„Stále tam počujem to „ale","

„Nemôžem predsa za to, že to nie je môj typ,"

„A kto je teda tvoj typ, hm?" zakončil túto konverzáciu Noel.

Ostalo ticho. Keď však pozdvihol obočie mojím smerom, nadýchol som sa k odpovedi, no nevyšiel zo mňa žiaden zvuk.

Dostal ma.

„Tak vidíš," povedal víťazne Noel a rukou naznačil obsluhe, že chceme zaplatiť, „ Orion, roky ubiehajú,"

„Viem, som asi pokazený," skusol som si spodnú peru a mykol plecami.

-
Som späť po dvoch týždňoch. Snáď ste si časť užili.

Rozhodla som sa, že dej nebudem skracovať, chcem, aby bol pekne plynulý a ukázať, ako sa postupne do seba zamilovali. Nie, že na seba skončia hneď po druhej časti.

Som rada, že ste so mnou, vážim si to. A pozerala som štatistiku a tento príbeh číta zatiaľ 6% mužov. Som ohromená. Takže zdravím aj mužských čitateľov.

(Za prípadné chyby sa ospravedlňujem)

(1707 slov) 
ygpj-Rivaille