Možno už ani nie si študentom, lenže pochybujem, že by si mal až také vysoké štádium toho Nemca, neviem, ako sa jeho meno presne píše, a zabudol by si na to, ako ste na hodinách litaratúry čítali rôzne diela, najmä básne, a stále dookola ste ich rozoberali. Nenávidel si tie básne, ich autorov a taktiež si nemohol vystáť svoju učiteľku či profesorku literatúry, ktorá týmto druhom umenia vyslovene žila.

Nadával si na ňu. Nerád si určoval umelecké jazykové prostriedky, trópy, figúry, čo ja viem čo. Radšej by si hodil šipku zo strechy, ako sedel štyridsaťpäť minút na tej nudnej hodine.

Lenže ty si sa nikdy ani nesnažil pochopiť tie slová. Nikdy si nevedel povedať ani základnú tému preberanej básne.

Teraz tú možnosť už možno nikdy nedostaneš. Možno nikdy nedostaneš príležitosť povedať si, že si pochopil umeniu veršovanej tvorby. Možno si úplne stratený prípad, ktorému niet pomoci.