|Noah's pov|

Zaspala na mojom ramene. Svojou ľavou rukou sa pevne držala mojej mikiny ako by sa bála, že jej utečiem.

,, Zaspala už? " to krásne ticho narušil Kyle.

,, Áno.  Prečo? " odpovedal som, asi až trochu príliš zasnením hlasom. Neviem, kedy som sa stal takým mäkkým.

,, Ach Noah, zbytočne teraz ubližuješ jej a aj sebe. Poznám ťa až príliš dobre. Viem, že raz a dúfam že nie až tak čoskoro, aj tak navždy odídeš. Ja som sa s tým už zmieril ale ona nie. Ja myslím, že ťa miluje. A teraz, nemáš v rukách len jej srdce ale aj vzduch v jej pľúcach a krv ktorá prúdi jej žilami. Máš v rukách všetko čo ju drží nažive."

,, Vieš, ja som o tom dosť premýšľal. Jedného dňa nájdeš človeka bez ktorého nechceš žiť. A pre túto osobu by si spravil úplne všetko bez toho aby si si to dvakrát premyslel. Ale keď sa ťa niekto spýta prečo, tak nedokážeš nájsť odpoveď. Môžeš celý život hľadať odpoveď na to, ako ťa môže niekto tak veľmi ovplyvniť, ale nikdy na to neprídeš. A nehľadiac na to, čo všetko ťa tá osoba stojí, ty ju bez hocijakých výčitiek miluješ až do konca svojho života." ani neviem, ako som to mohol povedať na hlas. Nikdy som nevedel zdieľať svoje pocity a myšlienky s ostatnými.
Aj zo zadného sedadla som videl ako sa Kyle usmieva. Myslím, že s touto odpoveďou bol viac ako spokojný.

Zrazu jej hlava spadla z môjho ramena na moju hruď. S úsmevom som obmotal ruky okolo jej krehkého tela a pomaly som zaspával objímajúc moju Christine.